Prvá novembrová nedeľa umožnila slovenským evanjelickým veriacim v Lutherovom dvore v Budapešti opäť si pripomenúť udalosti predchádzajúceho týždňa, keď sme zapaľovali sviece na pamiatku svojich príbuzných, priateľov a známych, ktorí nás naveky opustili.
Cintoríny sa v tých dňoch premieňali na miesta plné jagotu a kvetov. Na bohoslužbe farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová hovorila prítomným aj o poslednom októbrovom dni, keď sa v mene slovenskej evanjelickej cirkvi v Maďarsku zúčastnila na oslavách 500. výročia reformácie v Bratislave–Petržalke. Povznášajúce spoločné chvíle na ňu urobili hlboký dojem.
Oslava prvej nedele predposledného mesiaca roka, práve osem týždňov pred Štedrým večerom, sa mohla opierať len o aktívnu účasť veriacich, ktorí spievali bez hudobného sprievodu, lebo sestra kantorka Eva Rithóková pre chorobu nebola prítomná.
H. Gulácsiová Fabuľová pri čítaní z písma svätého vybrala príbeh Izaijáša a vo svojej kázni sa práve preto opýtala: – Kam má namierené tento náš dnešný svet? Všade okolo nás vidíme veľa problémov a biedu, krízu nielen hospodársku, ale aj etickú a morálnu. Často vidíme, že ľudia sú ziskuchtiví a sebeckí. Túžia po stále väčšom množstve statkov. Myslia často predovšetkým na seba. Starší neraz vravia, že kedysi ľudia držali viac spolu. Pracovali spolu. Práve tak konali aj naši slovenskí predkovia, ktorí už pred tristo rokmi stavali spolu kostoly, školy, materské školy, lebo chceli pomáhať aj pospolitosti. Vytýčené ciele uskutočňovali spoločne. Spolu ťažko pracovali, ale predsa mali čas aj na stretávanie, na spoločenský život. Bolo pre nich dôležité, aby každú nedeľu chodievali do kostola, trávili ju v bratsko-sesterskom spoločenstve, aby spolu spievali, pomodlili sa, chválili nášho Pána a spoločne vzývali jeho sväté meno. Aby spolu dostali požehnanie. Sú to pre nás pekné príklady a vzory.
Päťsté výročie reformácie sme oslavovali aj v Budapešti. Dostali sme však pozvanie do Bratislavy–Petržalky a rozhodli sme sa, že sa zúčastníme na slávnostnej bohoslužbe. Boli to prekrásne služby Božie. Mohli sme sa stretnúť s našimi bratmi a sestrami, s bratmi farármi a sestrami farárkami a s našimi bratmi biskupmi aj z Nemecka a Rakúska. Privítali nás aj politickí činitelia, ako predseda vlády Slovenskej republiky Róbert Fico, ktorý zablahoželal slovenským evanjelikom k tomuto významnému jubileu a vyzdvihol, aká dôležitá je ich služba aj v živote štátu. Bola to nádherná a požehnaná príležitosť. Bolo úžasne potešujúce, že kostol bol úplne plný. Tí veriaci, ktorí nemohli prísť, mohli sledovať slávnostné služby Božie prostredníctvom televízneho prenosu. Dobre bolo spoločne oslavovať toto nádherné jubileum. Neraz sme s našimi setrami farárkami a bratmi farármi hovorili o tom, že aj teraz potrebujeme reformáciu. Náš Pán, ktorý je Pánom histórie, začal niečo nové, veľmi významné dielo. Cirkev tak ako kedysi aj teraz potrebuje obnovu, obrodu. Aby naši slovenskí bratia a sestry opäť cítili vnútornú túžbu, ako kedysi cítili naši predkovia: áno, musím ísť do spoločenstva evanjelikov, aby sme spolu spievali, počúvali Božie slová, modlitbu našich slovenských predkov, to zvláštne pripravené požehnanie. Potom môžeme uvidieť aj zázrak. Potrebujeme znamenie a aj ho dostaneme. Aj teraz, dnes, môžeme byť jednotní v hľadaní nebeských pokladov. Ako keď Martin Luther čítal v kláštore bibliu, hľadal a našiel sväté evanjelium. Spravodlivý bude žiť v mieri. Pán Ježiš nám ukázal náš vzor. Jeho slová i skutky boli vždy v súlade s Jeho otcom. Aj my to potrebujeme, aby sme boli jednotní ako rodina s naším Hospodinom a vzájomne jeden s druhým. Jednotní buďme vo viere, modlitbe a v láske. Vo vzájomnej láske je podstata. Od nášho pána dostaneme vieru, dôveru a nádej, a tým aj riešenie našich problémov – povedala Hilda Gulácsiová Fabuľová vo svojej kázni.
(etre)
Foto: autorka