Slovenskou osobnosťou, ktorá svojím národným a ľudovýchovným konaním ovplyvňovala aj Slovákov na Dolnej zemi, bol rímskokatolícky kňaz, redaktor a publicista Romuald Častislav Zaymus.
Narodil sa 7. februára 1828 v Rajci a tak si v týchto dňoch pripomíname 190. výročie jeho narodenia. Pochádzal z viacpočetnej, národne uvedomelej remeselnícko-roľníckej rodiny. Romuald bol najstarší z detí a po vychodení ľudovej školy v Rajci študoval na gymnáziu vo Vacove, Kremnici a Budíne. Roku 1845 začal v nitrianskom kňazskom seminári (vtedy semeništi) študovať katolícku teológiu a tam bol tiež v roku 1850 vysvätený za kňaza. Už ako chovanec kňazského seminára prejavoval lásku k prírode, a to najmä poľnému hospodárstvu a ovocinárstvu. Dychtivo čítal Lichardove spisy a kalendáre. Už v roku 1846 ho ako mladého klerika nachádzame medzi zakladajúcimi odberateľmi Lichardovej Domovej pokladnice. Ako začínajúci kaplán vykonával prvé pokusy s očkovaním stromov a tak pokračoval všade kde kaplánoval: Močenku, Košeci, Lednici, Beluši, Vysokej, Turzovke, Ilave a nakoniec roku 1863 natrvalo zakotvil ako rímsko-katolícky farár v Bytčici. Keď prišiel do Bytčice jeho prvou snahou bolo založiť ovocnú škôlku. Na predchádzajúcich pôsobiskách všade štepil ovocné stromy, zakladal záhrady a tak zanechal za sebou stovky vysadených a zaštepených stromov. Okrem škôlky a záhrady aj okolie kostola vysadil ovocnými stromami, viničom a kvetinami. Jeho snahou však bolo poskytnúť ľuďom poučenie v oblasti poľnohospodárstva, kde on sám dosahoval vynikajúce výsledky. S úmyslom pomôcť roľníkom príkladným hospodárením našiel pochopenie aj u biskupa, ktorý mu za päť tisíc zlatých zakúpil pod farskou záhradou cirkevnú zem, kde mal možnosť pokusne hospodáriť a pestovať obilniny, strukoviny, okopaniny, zeleninu a ostatné plodiny, z ktorých osivá a sadenice rozširoval po celej krajine.
Dnes by sme mohli povedať, že Zaymusova záhrada, sad a polia boli vtedy akousi poľnohospodárskou výskumnou a šľachtiteľskou stanicou. V tomto smere sa veľmi podobal jeho predchodcovi sarvašskému agrárnemu reformátorovi Samuelovi Tešedíkovi. Na svojej pokusnej základni skúšal jednotlivé odrody obilnín, zemiakov, strukovín a z nich najmä bôbu, ďalej kapusty, tekvíc a tieto ďalej za prijateľné ceny posielal na požiadanie po celom Uhorsku. Jeho obdivovateľmi a objednávateľmi rôznych osív a sadív boli aj Slováci na Dolnej zemi. Pozornosť venoval aj včelárstvu, rybárstvu a chovu dobytka. A čo je pre kraj, v ktorom pôsobil zaujímavé? To, že sa mu v tom čase darilo pestovať aj hrozno.
Svoje vedomosti a skúsenosti z poľnohospodárstva, ovocinárstva, vinohradníctva i hydinárstva publikoval už od roku 1864, teda od začiatku vychádzania Lichardovho Obzoru. Postupne sa stal najbližším spolupracovníkom Daniela Licharda a tak nebolo náhodou, že po jeho smrti sa Romuald Č. Zaymus stal v rokoch 1883 – 1886 zodpovedným redaktorom a vydavateľom časopisu Obzor. Tento neúnavný národovec a publicista po ukončení Lichardom v Skalici založeného Obzoru neostal bokom ani neskôr, keď Karol Salva v Ružomberku pokračoval vo vydávaní časopisu s rovnomenným názvom. Romuald Č. Zaymus svojimi odbornými príspevkami a radami naďalej v tomto mesačníku prispieval k povzneseniu slovenského roľníckeho ľudu. O pestovaní hrozna v Obzore (v čísle 12 z decembra 1889) reaguje na článok čitateľa, ktorý pochybuje o úspešnom pestovaní hrozna v pridomových záhradách v podtatranských krajoch, kde mu R. Zaymus okrem iného odpovedá: – Hrozno pestujem už 26 rokov a domnievam sa, že môžem bezpečne so svojimi skúsenosťami predstúpiť pred verejnosť. Bývam v Bytčici, dedine Hornotrenčianskej, hodinu pešej cesty od Žiliny, teda v kraji studenom. Mám viničné korene modrej odrody, 25 rokov starý koreň odrody nazývaná Jakubská skorá, a to vysadený pri kostolnom múre, ale aj vo voľnom priestranstve, ďalej bielu odrodu „Malingre precose“, tiež rovnako vysadenú. Všetkých koreňov obidvoch odrôd mám dovedna 150 a všetky rodia.
Ďalej podrobne opisuje spôsob ich výsadby, polohu, ošetrovanie a uvádza tiež, že ešte vysadí výhodnú najvčasnejšiu odrodu „Madelaine Angevine“. Dodáva, že v Hornom Trenčiansku „pestovanie viniča neukazuje sa byť prácou zmarenou“. Kto videl lanskú a tohtoročnú úrodu na mojich viničných koreňoch, obdivoval ju.
Všestranne vyťažený Romuald Zaymus popritom, že si svedomito vykonával svoje kňazské povinnosti a zaoberal sa pestovaním a šľachtením plodín a ovocia, z plných svojich fyzických a tvorivých síl rovnako aktívne sa podieľal na slovenskom národno-emancipačnom pohybe. V roku 1852 hlasoval za vydávanie časopisu Cyril a Method v štúrovskej spisovnej slovenčine a vyslovil sa aj za jej hattalovsko-hodžovskú reformu. V roku 1861 organizoval finančnú zbierku na pomník Ľ. Štúra a J. Slotu a o dva roky neskôr patril medzi spoluzakladateľov Matice slovenskej, ktorej sa stal jednateľom za Trenčiansku stolicu. Vykonával zbierky na Dom Matice slovenskej a od roku 1866 sa stal členom Prírodopisno-geologického odboru MS. Bol tiež jedným so spoluzakladateľov a stálym podporovateľom gymnázia v Kláštore pod Znievom. Patril medzi prvých aktivistov Slovenskej národnej strany a z týchto dôvodov uhorskými orgánmi prenasledovaný za národnobuditeľskú činnosť a v roku 1875 aj uväznený.
O desať rokov neskôr sa stal členom Spolku Sv. Vojtecha a jeho jednateľom za Žilinský okres. V ďalšom období, v rokoch 1895-1902 bol zvolený za podpredsedu Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Jeho prenasledovanie pokračovalo naďalej a napríklad roku 1895 bol v Budapešti súdený, aj keď ho uznali za nevinného, naďalej čelil súdnym procesom. Romuald Č. Zaymus svoj talent v publicistike využíval na ľudovýchovnú, národnobuditeľskú a hospodársko-osvetovú činnosť. V druhej polovici 19. storočia patril medzi najvýznamnejších propagátorov a priekopníkov racionálneho spôsobu hospodárenia slovenských roľníkov. Rozhodujúcu časť jeho publicistickej a redaktorskej činnosti tvorili články z poľnohospodárstva a v Obzore aj z rozvoja priemyslu, podnikania a domáceho rodinného života. Ako spolupracovník a neskôr redaktor a vydavateľ Obzoru kládol dôraz na zakladanie hospodárskych spolkov a vzájomných pokladníc ako foriem ľudového peňažníctva. Od začiatku bol publikačne činný a okrem Obzoru prispieval do časopisov Cyril a Method, Priateľ školy a literatúry, Sokol, Národné noviny, Kresťan, Ľudové noviny... Romuald Č. Zaymus zomrel 19. 7. 1902 v Bytčici a pre slovenský národ zanechal dielo neoceniteľnej hodnoty. V centre Žiliny je po ňom pomenovaná ulica a cirkevná základná škola. V Bytčici má na starej fare oproti kostolu umiestnenú pamätnú tabuľu.
Ján Jančovic
Foto: Snímky archív autora a internet