Kvetná nedeľa je v poradí šiestou pôstnou a zároveň poslednou nedeľou v 40-dňovom období veľkého pôstu, ktorý sa začal Popolcovou stredou.

Táto nedeľa je známa i pod názvom Palmarum – podľa palmových ratolestí, ktorými ľudia v Jeruzaleme radostne vítali prichádzajúceho Ježiša Krista. Nedeľa sa však nazýva aj Pašiová (odvodené z latinského passio – utrpenie). V kresťanských chrámoch sa čítajú pašie.

Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší cirkevný týždeň v roku, známy pod názvami Veľký, Svätý, Pašiový a v evanjelickej cirkvi i Tichý týždeň. V jeho priebehu sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch, ale aj vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa spoveďou a evanjelici účasťou na Večeri Pánovej vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. V Piliši na Kvetnú nedeľu vystúpila s veľkonočným programom folklórna skupina škôlkarov pod vedením Zuzany Pintérovej. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsitom, na Veľký piatok i úplnom pôste, ale sa aj zameriavajú na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.

Aj po stáročiach ostávajú v pamäti generácií i jeruzalemské ratolesti. U nás majú podobu tradičných konárikov bahniatok. V katolíckych kostoloch ich počas Kvetnej nedele kňazi posvätia, čím podľa ľudovej tradície získavajú halúzky veľkú moc. Ľudia ich starostlivo opatrujú vo svojich príbytkoch na čestných miestach. Každý rok požehnávajú bahniatka aj na známom pútnickom mieste v Szentkúte.

V byzantsko-slovanskom obrade sa na rozdiel od rímskeho obradu nespievajú na Kvetnú nedeľu pašie. Na liturgiách sa používa svetlé rúcho a na konci liturgie je myrovanie. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter. Ratolesti sa požehnávajú počas utierne po čítaní evanjelia. V tento deň sa totiž môže konať procesia okolo chrámu pred sv. liturgiou, pričom veriaci držia v rukách posvätené ratolesti ako symbol víťazstva. Posvätené vetvičky sa neznehodnocujú, ale veriaci si ich dávajú doma za ikony, prípadne do vázy.

Východná cirkev oslavuje pamiatku Kristovho vstupu do Jeruzalema v nedeľu pred jeho svetlým vzkriesením od prvých storočí kresťanstva. Svedectvá o tomto sviatku siahajú do 3. storočia. Z tohto obdobia sa zachovala homília na Kvetnú nedeľu od biskupa Metoda Patarského († 300). Slávenie tohto sviatku sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.

V túto nedeľu je v Katolíckej cirkvi zvykom požehnávať a rozdávať v chrámoch palmové či olivové ratolesti. Nakoľko v našich krajoch nerastú tieto druhy rastlín, používajú sa rozkvitnuté ratolesti (konáriky) vŕby alebo rakyty, nakoľko pučia na jar ako prvé.

U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na verejných štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru. Požehnávanie ratolestí bolo zvykom v cirkvi už v 7. storočí, hoci samotný obrad požehnania sa v liturgických knihách objavuje až v 9. storočí.