Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) na podnet svojho Náboženského a sociálneho výboru (NSV) pri príležitosti uzavretia pamätného roku 500. výročia reformácie zorganizovala pútnický, resp. vzhľadom na evanjelické vierovyznanie väčšiny účastníkov, správnejšie povedané „študijný“ zájazd.
Hlavnými zastávkami zájazdu boli mesto Martina Luthera – Lutherstadt Wittenberg a rodisko, resp. miesto pôsobenia pre slovenských evanjelikov mimoriadne významnej osobnosti Juraja Tranovského (uvádzaného aj ako: Tranoscius, Třanowský, Třánowsky, Trzanowski, Trzanovský), Český Těšín a Liptovský Mikuláš.
Organizátorom a sprievodcom zájazdu bol člen NSV CSSM, evanjelický farár Attila Spišák. Štyridsať účastníkov prišlo z Békešskej Čaby, Budapešti (Cinkoty), Malého Kereša, Mlynkov, Peterky, Slovenského Komlóša a Veľkej Tarče. Dolnozemčania vyrazili do hlavného mesta 28. mája ráno o tretej, aby sa o štyri hodiny neskôr už kompletná výprava mohla z Budapešti vydať na dlhú cestu. „Pútnici“ si ju krátili spoločnými modlitbami a spevom. Do ubytovne v Dessau (vzdialenej 35 km od Wittenbergu) dorazili večer o desiatej, prvý deň bol teda o cestovaní a spoznávaní sa.
Druhý deň strávili účastníci vo Wittenbergu, kde si najprv spoločne prezreli hradný kostol. Pamätná tabuľa na jej vstupných dverách pripomína 95 téz, ktoré tam Martin Luther pripevnil 31. októbra 1517 so zámerom obnoviť, teda reformovať cirkev a náboženstvo. V kostole sa nachádza hrob M. Luthera a jeho spolupracovníka Philippa Melanchthona. Domy oboch historických osobností dnes fungujú ako múzeá, v ktorých dostane návštevník náhľad do každodenného života reformátorov. Ďalšia pozoruhodnosť, ktorú sme si obzreli, bolo 360 stupňové panoramatické dielo Yadegara Asisiho „Luther 1517“. Pripomína Fesztyho známy panoramatický obraz o príchode starých Maďarov do Karpatskej kotliny vystavený v obci Ópusztaszer, ale umelec pri ňom použil digitálnu techniku a fotografie živých modelov. Obraz predstavuje scény dobového života mesta. Po ňom si záujemcovia prezreli mestský kostol a jeho krásny oltár – dielo Lucasa Cranacha –, pred ktorým kázal kedysi samotný M. Luther.
Prvou zastávkou nasledujúceho dňa bol Budyšín (Bautzen v Nemecku), kde žije významná komunita Lužických Srbov (slovanské obyvateľstvo, ktoré sa tu usadilo v VI. storočí). Tu sa účastníci poprechádzali po historickom centre mesta a pozreli si miestny kostol. Následne sa presunuli do historického hlavného mesta Sliezska – Vroclavu. Počtom obyvateľstva ide o štvrté najväčšie poľské mesto a zároveň jedno z najstarších. V historickom centre si výprava pozrela zaujímavý kostol, ktorého stredom prechádza zábradlie. Na jednej strane je katolícky, na druhej evanjelický oltár – chodia sem veriaci oboch konfesií. Večer potom v Českom Těšíne čakal na unavenú slovenskú skupinu z Maďarska vedúci Sliezskej diakonie Petr Wiselka a pomohol jej ubytovať sa. Na druhý deň nám P. Wiselka s dvomi kolegami predstavili miestny kostol a Tranovského výstavu v jeho útrobách. Účastníci mohli spoznať dejiny a fungovanie diecézy, resp. mohli si prezrieť aj jej vzdelávaciu inštitúciu. V Třanoviciach, odkiaľ pochádzala Tranovského rodina a po ktorých dostal svoje meno aj samotný „slovanský Luther“, sme si popri Múzeu J. Tranovského pozreli aj miestny kostol.
Na druhý deň sme už prechádzali po evanjelických pamätihodnostiach Liptova. Artikulárny evanjelický drevený kostol pri Svätom Kríži, ktorý patrí medzi najväčšie drevené stavby strednej Európy, a ktorý v rokoch 1974-1982 premiestnili z obce Paludza zatopenej priehradou Liptovská Mara, očaril účastníkov zájazdu. Kostoly a históriu Partizánskej Ľupče (predtým Nemeckej Ľupče) potom predstavil miestny evanjelický farár Ján Molčan. Kto mal chuť, mal možnosť vyjsť do najvyššej kostolnej veže obce a pokochať sa v krásnej liptovskej krajine.
Históriu Liptovského Mikuláša a miestneho kostola nám predstavil evanjelický farár Vladimír Ferenčík. Milovníkov literatúry a histórie obzvlášť potešila možnosť prehliadky expozície Tatrín a Žiadosti slovenského národa, ktorá „pripomína stretnutia popredných osobností štúrovského hnutia u tunajšieho farára Michala Miloslava Hodžu. Autentické priestory starej evanjelickej fary navodzujú atmosféru 40. rokov 19. storočia, keď tu bol založený spolok Tatrín a spísané Žiadosti slovenského národa. Expozícia je zariadená dobovým nábytkom, vystavené sú tu knihy vydané spolkom Tatrín, faksimile historických dokumentov, zápisníc, fotografie i originálne portréty národných dejateľov od akademického maliara Janka Alexyho. Jej jedinečnou súčasťou je aj Hodžova pracovňa, ktorej dominuje stôl s Bibliou a krížom a mohutná knižnica plná vzácnych kníh.“ (Zdroj: mikulas.sk) Záujemcovia si v Múzeu Janka Kráľa taktiež mohli pozrieť Jánošíkovu mučiareň.
Popri denných modlitbách, ktoré zazneli v autobuse počas ranných odchodov, veriaci v navštívených kostoloch spoločne spievali Otčenáš, či z Tranoscia piesne č. 445. Hrad prepevný jest Pán Bůh náš a 869. Kde jsi můj premilý Ježiši Kriste?, ako aj ďalšie náboženské pesničky. Cestu domov taktiež sprevádzal spev.
Obsažný zájazd nemalou mierou prispel k posilneniu slovenskej identity evanjelikov (ale aj katolíckych účastníkov cesty) z Maďarska. Veľa pre nás znamená, že všade nás prijali s veľkou láskou a ochotou.
Veronika Lalušková – zp
Foto: autorka