V Baňačke sa stretli spevácke zbory cirkevných spevov

Medzi Tokajsko-zemplínskymi vrchmi je učupená dedinka, ktorá je administratívne súčasťou Nového Mesta pod Šiatrom. Dedinku obýva dobre ak 350 obyvateľov, zato ju navštevujú početní turisti, aby sa nadýchali sviežeho horského vzduchu. Je to Baňačka, kde je kultúrny dom okrášlený tabuľkou, hlásajúcou, že inštitúciu financuje spoločne s obcou Ústav kultúry Slovákov v Maďarsku. V gréckokatolíckom kostole archanjela Michala v Baňačke sa v ostatných rokoch koná Mariánske stretnutie speváckych zborov, prednášajúcich cirkevné spevy. Táto mariánska tradícia je tesne spätá so založením Slovenskej národnostnej samosprávy v Baňačke. Jej vtedajší člen Ján Vaľko, ktorý bol zároveň aj členom predsedníctva Zväzu Slovákov v Maďarsku, odštartoval toto povznášajúce stretnutie a zanietene v ňom pokračujú i odvtedy členky miestneho speváckeho zboru Rozmarín. Majú v repertoári ľudové piesne, dedičstvo rodičov i prarodičov, spievajúc tak po slovensky, ako aj po maďarsky.

Tohtoročné Mariánske stretnutie bolo v poradí už XVII. a ako sľúbila predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Novom Meste pod Šiatrom Júlia Kucziková, sotva sa skončilo tohtoročné, už sa môžeme tešiť na ďalšie. Veď usporadúvať toľké roky úspešné a populárne podujatie, na ktoré sa jeho účastníci hlásia dopredu, už je takmer záväzok. A sedemnásť rokov je viac ako tradícia. Počas uplynulého viac ako jeden a pol desaťročia sa trochu menili účastníci, aj ich počet, i miesta, kde sa stretnutie konalo. Ale bezpochyby najkrajším dejiskom stretnutia speváckych zboroch je gréckokatolícky chrám archanjela Michala, s nádherným, starodávnym pozláteným ikonostázom, pochádzajúcim z konca roka 1780. Veža kostola bola vybudovaná až o desať rokov neskôr. Ako si zaspomínala na rozprávanie prarodičov predspeváčka kostola Mária Holodová, neboli bohatí, ale aj posledné hospodárske zviera obetovali, aby mohli prispieť na pozlátenie chrámu Božieho. Od pôvodného zhotovenia museli rekonštruovať len raz, ak si dobre pamätá.

Pozvanie na stretnutie prijali nielen zbory, ale aj diváci, ktorí si aj napriek tomu našli čas, že 8. septembra, keď sa Mariánske stretnutie uskutočnilo, bol v plnom prúde zber úrody a zavárania slivák, ktorých spracovanie na lekvár i iné pochutiny je v týchto končinách ešte dávnejšou tradíciou, než stretnutie speváckych zborov. Nuž, ale človek si musí aj zavalený robotou trochu oddýchnuť, načerpať sily pri tónoch nádherných spevavých hlasov. Aby sa nezabudlo na lekvár, každý z účastníkov, členov zborov a oficiálni hostia dostali džbán na lekvár, so širokým otvorom a úzkym dnom, zhotovený v keramikárskych dielňach v Blatnom Potoku. Pozvanie prijala a svoj džbán na lekvár si odniesla aj predsedníčka Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Alžbeta Hollerová Račková. Hoci nevedno, či pôvodne plánovala variť lekvár, teraz hádam bude musieť, keď ju už obdarili nádobou na jeho skladovanie. Zúčastneným sa prihovoril aj primátor mesta Nové Mesto pod Šiatrom Peter Szamosi, ktorý povedal: – Keď vznikne zbor, tak sa v ňom stretajú ľudia, ktorí majú radosť, že sú spolu, že spoločne vytvárajú niečo krásne. Zároveň darujú to krásno aj svojim poslucháčom, svojim divákom. Darované čaro sa im dvojnásobne vráti.

Prvý súbor z tých, ktorí rozdávali čaro, bol súbor učiteľov hudby z Nového Mesta pod Šiatrom, Kvarteto Hangász pod vedením huslistu a hudobného pedagóga Jánosa Dombóváriho, ktorý prednedávnom prevzal od prezidenta republiky Jánosa Ádera vysoké štátne vyznamenanie. Súbor nestál na pomyslenom slovenskom pódiu po prvýkrát, V roku 2007 vystupoval na Dni Slovákov v Maďarsku. Ba aj nejeden žiak slovenskej školy v Novom Meste pod Šiatrom je zároveň poslucháčom umeleckej školy, ktorú vedie vedúci kvarteta. Pomerne známe skladby sme si vypočuli v nezvyčajnom spracovaní. Harličky, hovoril členkám ženského zboru Ján Vaľko. Tieto hrdličky, i keď už trochu postaršie, zrelšie panie, zaspievali Márii štyri mariánske piesne. Po nich obsadil priestor pred ikonostázom zmiešaný príležitostný zbor pedagógov a žiakov slovensko-maďarskej školy a internátu v zemplínskej metropole. Spievali pod taktovkou Dagmar Kötelesovej, ktorá do interpretácie populárnej a známej piesne Leonarda Cohena Haleluja hravo zapojila celý kostol. Sólo na zobcovej flaute hrala Júlia Dzurišová, ôsmačka, s ktorou sme sa už stretli na výtvarnej súťaži, na divadelnej prehliadke i na ostatnej komunikačnej súťaži Výskumného ústavu v Slovenskom Komlóši. Tentoraz sa k stretnutiu pridali aj reprezentantky nemeckej menšiny z Karlovej Vsi (Károlyfalva) a tradične vystúpil aj zbor Kvety Hút z Pálházy. Nádherné a oduševnené Mariánske stretnutie sa skončilo v kultúrnom dome posedením pri prestretých stoloch.

-etre

Foto: autorka