Novembrová slovenská svätá omša v Budapešti
Prvá novembrová nedeľa sa na slovenskej omši v VIII. obvode Budapešti niesla v duchu spomienky na zosnulých, na Dušičky, sviatku plného vône sviečok a návštev cintorínov, v duchu lásky k Bohu a blížnemu. Mnohí z veriacich, ktorí viac-menej pravidelne prichádzajú na sväté omše do Kostola sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha, boli mimo hlavného mesta kvôli návštevám hrobov svojich zosnulých. Napriek tomu počúvalo slovo Božie a liturgiu, ktorú slúžil dôstojný otec Attila Kónya, viac katolíckych veriacich, než obyčajne. Prišli aj takí, ktorých doposiaľ nebolo vidno v chráme sv. Jozefa. Otcovi Attilovi miništrovala Elena Bikszádiová a zo svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková. Na organe hral a spieval prekrásne mariánske piesne Imrich Sárközi.
Vo svojej kázni dôstojný pán riekol, že jeden zo zákonníkov pristúpil k Ježišovi a položil mu otázku, ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? Otázka nebola mienená ani chápaná ako provokácia či prejav zlého úmyslu, veď Židia mali 365 kladných a 248 záporných prikázaní. – Taký počet môže pomýliť. Ktorý príkaz je teda prvý, najdôležitejší, najpodstatnejší? Dva príkazy, ktoré v Starom zákone nestoja vedľa seba, Ježiš takpovediac spája. Pre nás je dôležité, že tieto prikázania Ježiš nielen spojí, ale aj interpretuje nasledovne: Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto dve, niet. Prvé je: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! Druhé znie: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet. (Mk 12, 30-31) Ježiš spojil dva príkazy, čo nik pred ním neurobil. Jasne učí, že jeden od druhého nemožno odlúčiť. Jeden bez druhého by bol neúplný. Boha milovať a nemilovať blížneho nie je pravá láska. Pravdou je, že Boh chce byť milovaný dvojakou cestou lásky, nepriamo skrze ľudí a priamo oddanou vďačnosťou viery. Príkaz lásky vedie nasledovať Boha, ktorý je a ktorý svoju lásku k nám prejavuje už na začiatku pri stvorení sveta. Pohľad na svet nás učí láske, ktorou Boh miloval človeka skôr, ako ho stvoril. Celý svet je piesňou o Božej láske. ...Príkaz lásky nekladie dôraz na pekné slová, ale na pravé skutky lásky. To je výzva pre nás. Každodenné udalosti hovoria o našej láske. Nesmieme hriechom vyhnať Boha zo sŕdc. Boh stvoril svet z lásky. Boh stvoril i človeka z lásky a pre lásku. Boh právom žiada od nás lásku.
O sv. Františkovi z Assisi je známe, že horel láskou. Sťažoval sa mu jeden muž, že má problém milovať Boha. Ako tak spolu cestou šli, stretli slepého a malomocného človeka. František sa ho opýtal: „Mal by si ma rád, keby som ti vrátil zrak a už by si nebol malomocný?“ „Pane, niežeby som vás miloval, ale stal by som sa vaším otrokom na celý život.“ „Vidíš,“ obrátil sa František na muža, ktorý mu tvrdil, že mu robí ťažkosti milovať Boha, „tento by ma miloval, keby som mu vrátil zdravie. Prečo ty nemiluješ Pána Boha za to, že si zdravý?“ Máme za čo Boha milovať, – povedal v chráme Božom v prvú novembrovú nedeľu dôstojný otec Attila Kónya.
Po svätej omši, ktorú aj tentoraz zorganizovala Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti na čele s Kazimírom Kápolnaiom, sa veriaci spoločne modlili a porozprávali sa na agapé.
Erika Trenková
Foto: autorka