Uplynulo 10 rokov od úmrtia slovenského aktivistu, národnostného politika a diplomata Juraja Bielika. Toto jubileum si pripomenuli členovia Slovenskej samosprávy XIII. obvodu Budapešti pod vedením jej predsedníčky Zuzany Hollósyovej začiatkom novembra v nadväznosti na Deň zosnulých.

Na spomienkovej slávnosti sa zúčastnila aj vnučka J. Bielika Nikoleta Kuruczová, ktorá tiež bola poslankyňou tohto slovenského zboru, v súčasnosti sa však v prvom rade venuje svojmu synovi.

Slovenský volený zbor nezabúda na svojho dlhoročného podpredsedu, ktorý – ako povedala predsedníčka – bol veľmi skromný človek, ale roky na dôchodku venoval svojej národnosti a svojimi cennými radami pomáhal slovenskej samospráve. Veľmi mu záležalo na tom, aby sa zaoberala mládežou, preto privítal napr. usporiadanie recitačnej súťaže. Na jeho počesť a pamiatku založila samospráva aj Štipendium Juraja Bielika, ktorého úspešní uchádzači tiež položili veniec úcty na hrob bývalého podpredsedu. Jeho životnú dráhu priblížila Z. Hollósyová zo zdrojov od jeho dlhoročného spolupracovníka a šéfredaktora nášho týždenníka Zoltána Bárkányiho, ktorý sa, žiaľ, spomienkovej akcie zúčastniť nemohol. Prišli ale členovia Slovenskej samosprávy Budapešti a obvodných slovenských volených zborov, aby spolu zaspomínali na Ďuri báčiho, narodeného v mestskej časti Jamina v Békešskej Čabe, ktorého ovplyvnila aj známosť s čabianskym slovenským ľudovým spisovateľom Jánom Gerčim, ktorý býval v ich susedstve.

Od založenia Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku v decembri roku 1948 zastával rôzne funkcie od radového pracovníka až po najvyššiu funkciu generálneho tajomníka. Neskôr pokračoval v Československu, kde zastával rad funkcií na konzulátoch, na veľvyslanectve, resp. v kultúrno-informačných centrách. Po návrate domov pracoval na Ministerstve zahraničných vecí MR a po odchode do dôchodku pomáhal svojimi radami slovenskej samospráve. Najviac bol hrdý na vyznamenanie Za našu národnosť, ktoré mu udelili v roku 2007 v Baňačke.

Jeho vnučka pripomenula, ako mu záležalo na tom, aby sa členovia jeho rodiny cítili súčasťou slovenskej komunity. Poďakovala sa v mene rodiny za snahu slovenského voleného zboru XIII. obvodu o zachovanie pamiatky starého otca.

Po položení vencov sa účastníci rozišli s tým, že aj o rok si uctia pamiatku Juraja Bielika.

Eva Fábiánová

Foto: autorka