Nedeľu večnosti na konci cirkevného roka oslávili slovenskí evanjelici z Budapešti a veriaci z Maglódu, Veľkej Tarče a Gyömrő spolu.

Stalo sa totiž tradíciou, že niekoľkokrát ročne navštívia kaplnku Slovenského evanjelického zboru a. v. na Rákócziho triede v Budapešti veriaci z obcí v blízkosti hlavného mesta. Takto evanjelické zbory z okolia Budapešti, ktorých členmi sú aj tamojší Slováci, nadväzujú užšiu spoluprácu. Vďaka tomu, ako aj podpore obvodných slovenských samospráv hlavného mesta a rôznych grantov, mohli Maglódčania a Veľkotarčania stráviť poslednú novembrovú nedeľu v Lutherovom dvore. Veriacich privítala farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Na bohoslužbe odzneli modlitby a piesne po slovensky, maglódsky duchovný Mihály Némethkázal po maďarsky, na organe hrala Angela Burillákováz Veľkej Tarče. Kázeň zhrnula po slovensky farárka hostiteľského zboru.

„S vďačnosťou sa na Teba obraciame, Hospodinu, za to, že sme sa tu stretli z viacerých miest, hovoríme v dvoch jazykoch, ale sme v jednej spoločnosti, v ktorej Ťa velebíme,“ začal kázeň M. Németh, ktorý sa zamyslel nad proroctvami. Ako povedal, o takomto čase sa zvykne pozrieť, kedy najbližšie hlásia koniec sveta. Boli časy, keď koniec sveta predpovedali aspoň raz ročne, ale v poslednom čase takých klamných proroctiev ubúda a teraz „najbližší“ koniec sveta očakávajú v roku 2040. „Teda je dosť ďaleko. Takto si to občas myslia aj o proroctvách z Biblie. Ale my, kresťania, vieme, že máme byť pripravení na posledný súd a bdelo čakať naň,“ poznamenal M. Németh.

Po kázni sa konala Večera Pánova, hoci v budapeštianskom slovenskom evanjelickom zbore je zvykom mať ju každú tretiu nedeľu v mesiaci, teraz na žiadosť hostí urobili výnimku. K Večeri Pánovej – ktorú slúžili obaja farári – pozvali aj veriacich z Maglódu, Veľkej Tarče a Gyömrő spolu s prítomným budúcim farárom, študentom šiesteho ročníka bohosloveckejfakulty Lukácsom Mátém.

Po bohoslužbe sa konalo agapé, v rámci ktorého M. Németh pozval v mene Maglódčanov budapeštianskych veriacich na budúcoročnú turíčnu nedeľu, počas ktorej sa konajú služby Božie v slovenskom i maďarskom jazyku a kostol je vyzdobený podľa starých zvykov. Tradíciu zaradili v tomto roku medzi chránené zvyky a zapísali na zoznam Unesco.

Pri bielom stole k výbornému segedínskemu gulášu, ktorý pripravili Budapešťania, dobre padli koláče a zákusky, či pečivo gazdiniek z Veľkej Tarče a z hlavného mesta.

(ef)

Foto: autorka