Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti v prvú februárovú nedeľu usporiadala v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha slovenskú svätú omšu, ktorú slúžil farár Attila Kónya.

Veriaci na sviatok biskupa, mučeníka a ochrancu pred chorobami hrdla svätého Blažeja (3. február) dostali aj požehnanie. Zo svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková.

Dôstojný otec vo svojej kázni hovoril o prvých úspechoch verejného účinkovania a návratu Ježiša Krista do Nazaretu. „Stačilo niekoľko týždňov a svojimi slovami a činmi, ktoré konal, stal sa známym v celom kraji. S menom rástla i sláva mestečka, z ktorého pochádzal. Zaiste rodáci boli zvedaví na svojho krajana. Bola to však len ľudská zvedavosť. Ježiš neučil a nekonal zázraky pre svoju slávu, ako to robia ľudia vo všeobecnosti. Jeho životným poslaním bolo ľudí vyučiť, pripraviť na cestu k novému životu. Veď národ očakával Mesiáša,“ spomenul A. Kónya vychádzajúc z Evanjelia podľa Lukáša. Pán farár poukázal aj na Ježišove čítanie a vykladanie v nazaretskej synagóge, kde doplnil text proroka Izaiáša: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“

Slová boli o budúcom Mesiášovi, o Ježišovi Kristovi. Nazaretčania význam tejto výpovede nepochopili. Ježiš im nadarmo pripomenul poučný príbeh o Eliášovi a Elizeovi. „Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti. Ale vravím vám pravdu: Mnoho vdov bolo v Izraeli za dní Eliáša, keď sa zavrelo nebo na tri roky a šesť mesiacov a nastal veľký hlad po celej krajine. A ani k jednej z nich nebol poslaný Eliáš, iba k onej vdove do Sarepty v Sidone. A mnoho malomocných bolo v Izraeli za proroka Elizea, a ani jeden z nich nebol očistený, iba Sýrčan Náman,“ povedal a tým v synagóge všetkých rozhneval. Vstali, vyhnali ho z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, odkiaľ ho chceli zhodiť.

„Nad touto udalosťou, najmä nad počínaním rodákov Ježiša, mali by sme sa zastaviť i my. Prečo? Nám zvestovali Evanjelium. Prijali sme ho, pýšime sa ním, považujeme sa za snáď vopred spasených, vykúpených, ale pozor! Žijeme aj podľa neho? Ak nie, potom právom mnohé veci nám vyčítajú tí, ktorí neveria v Boha. Vieme sa rozhorčovať, keď našu vieru tupia. A čo náš život? Hovorí o láske Kristovej? [...] My musíme učenie Krista nielen prijať, ale ho aj žiť. Človek, ktorý neverí v Boha, všetko, čo je s ním spojené, zavrhuje a má vyhradené názory na Cirkev, zmení svoj názor, keď videl, ako sa rehoľné sestry starali o jeho matku v ústave a keď im chcel dať obálku, oni s úsmevom ju diskrétne odmietli. Práve toto ho presvedčilo o čomsi viac, ako to, čo mal naštudované,“ vysvetľoval dôstojný otec a poprosil prítomných, aby sa nepozerali na vieru len ľudskými očami. Mali by podľa presvedčenia o večnom živote konať a žiť na zemi. Viera by nemala byť plná strachu pred Bohom, ale odpoveďou lásky na lásku, tá ľudská je podľa A. Kónyu veľmi slabá a nedokonalá. „Učme sa od Krista zvíťaziť nad zlom, nenávisťou. Učme sa povzniesť nad tými, ktorí nedorástli v opätovaní lásky. Ježiš zomrel aj za svojich rodákov, hoci ho chceli zabiť. Odpusťme znova a znova každému, kto nepochopil lásku,“ dokončil svoju kázeň dôstojný pán. Záverom svätej omše vdp. Attila Kónya udelil svätoblažejské požehnanie hrdla s prekríženými sviecami. Týmto aktom prosil Pána Boha, aby nás chránil od všetkého zla a aby posilňoval zdravie nášho tela a duše.

Po obrade sa uskutočnilo agapé, na ktorom sa veriacim poďakoval za účasť organizátor slovenských sv. omší v Budapešti, predseda Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Kazimír Kápolnai.

AR

Foto: autor