Evanjelický cirkevný zbor v Cinkote (XVI. obvod Budapešti) tohto roku oslavuje 320. výročie svojho založenia.
Cinkoťania preto usporiadali v predposlednú septembrovú nedeľu jubilejnú pobožnosť v evanjelickom kostole za účasti biskupa južného dištriktu evanjelickej cirkvi a. v. Pétera Kondora, putujúcej farárky Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku Hildy Gulácsiovej Fabuľovej, zborového farára a farárok spriatelených cirkevných zborov v slovenskej Hornej a Dolnej Mičinej, fínskej Tapioly a rakúskeho Wien-Floridsdorfu Daniela Duraja, Heidi Zittingovej a Marianne Fliegenschneeovej a, samozrejme, miestneho farára Istvána Vetőa.
Prítomné delegácie z domova i zahraničia pozdravil miestny zborový dozorca Zoltán Krizsán, jeho slová tlmočil pre hostí z troch štátov do angličtiny I. Vető. Počas celej bohoslužby aj spievali krojované členky miestneho slovenského speváckeho krúžku na zachovávanie tradícií, ktoré sa tejto úlohy zhostili hneď po zdraviciach piesňou Hrad prepevný je Pán Boh náš. „Milujem obydlie tvojho domu, Hospodine, a miesto, kde tvoja sláva prebýva. Duša mi túži, priam prahne po sieňach Hospodinových; srdce a telo mi plesá v ústrety Bohu živému. Blahoslavení, ktorí prebývajú v Tvojom dome. Blahoslavený človek, ktorý v Tebe nachádza silu, tí, čo majú na mysli cesty do chrámu! Sláva Bohu, Otcu, Synu i Duchu Svätému. Ako bolo na počiatku, tak nech je i teraz i vždycky naveky. Amen!“ – znel chrámom chválospev v slovenčine v podaní H. Guláčiovej Fabuľovej. Medzinárodný charakter osláv podčiarkol spoločný spev piesne Ježišu, krotký zrak Tvoj, ktorej prvá sloha zaznela po fínsky, druhá po slovensky, tretia po nemecky a štvrtá po maďarsky.
Kázeň biskupa južného dištriktu evanjelickej cirkvi a. v. P. Kondora bola založená na odsekoch č. 11-19 sedemnástej kapitoly Evanjelia podľa Lukáša: „Na ceste do Jeruzalemu prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu!“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“ P. Kondor na základe tejto časti evanjelia kázal o jave, ktorého je podľa jeho slov nedostatok v našich srdciach: o povďačnosti. V dnešnom svete máme k dispozícii doposiaľ neslýchané množstvo materiálnych, ale aj duchovných statkov, ktoré berieme za samozrejmosť. Keď o niektorý prídeme, sme rozhorčení a ani vtedy si nie všetci uvedomíme, že vôbec nešlo o samozrejmosť, ale o niečo, za čo by sme mali byť vďační. Ako pán biskup dodal, rovnako sme na tom aj s Bohom, ktorému nič iné nemôžeme ponúknuť ako svoju vďaku. Deväť malomocných z citovaného evanjelia nechcelo úmyselne uraziť Ježiša, neboli nevďační, iba po tom, ako sa uzdravili, ich život šiel ďalej, narazili na nové problémy a jednoducho zabudli. Ako aj my často zabúdame. P. Kondor vyslovil vďačnosť Bohu jednak všeobecne, ale vzhľadom na charakter omše tentoraz aj špeciálne za cinkotských predkov, ktorí tento zbor založili pred vyše tromi storočiami, za ich vieru a vytrvalosť, za to, že po 320 rokoch mohli prítomní toto výročie osláviť spoločne s partnerskými cirkevnými zbormi.
Po krátkej kultúrnej vložke – komornom koncerte mládežníckej kapely Cizella s violončelistom I. Vetőm – P. Kondor požehnal pamätnú tabuľu farárov kostola. Potom prišiel rad na pozdravné slová od zástupcov prítomných cirkevných združení. Ako prvá sa v mene slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti a celoštátnej farárskej služby prihovorila H. Gulácsiová Fabuľová. „Tešíme sa, že môžeme spolu s vami osláviť toto výročie a môžeme sa poďakovať za všetko nášmu Pánovi za našich slovenských predkov. Ich srdcovou záležitosťou bolo po príchode ako prvé postaviť kostol a školu. Vďaka Pánovi, že môžeme teraz na toto všetko spomínať. Nech požehná cirkevný zbor v Cinkote, aby ste aj naďalej mohli spolu v jeho láske pokračovať na začatej ceste až do nebeského kráľovstva.“ Farár z Hornej Mičinej D. Duraj sa vo svojom príhovore zameral na domov. „26. januára 1699 Turci kapitulovali, podpísali Karlovský mier. Naši predkovia boli konečne slobodní, mohli snívať svoj sen o pokojnej domovine. [...] Aj preto naši otcovia mohli prísť sem, aby si založili svoj nový domov. Vtedy ešte národnostné rozdiely nehrali rolu. Chceli a išli na miesta, kde boli potrební. Kde mohli vytvoriť nový domov. A stalo sa tak. Oni zrazu mohli žiť svoj sen o domove. To zanechali pre nás všetkých – ako odkaz. Postavili tu aj svoj duchovný domov. Zveľadili chrámy, ktoré sú tu, aby zanechali odkaz nám, svojim potomkom. Domov nie je len chalúpka, pole, ulica, alebo lúka. Máme aj dobrého nebeského Otca, ktorý pre nás pripravil domovinu. Tam každý z nás príde, aby si po namáhavej ceste odpočinul. Ale to má na starosti Boh. My teraz ešte stále máme poslanie. Vybudovať domov našim potomkom. Vštepiť im odkaz o tom, že naši otcovia o domove len snívali. Neskôr ho pre nás budovali. My ho zachovávame. Aby oni, naša mlaď, mali čo pozdvihnúť. Je to však aj s vedomím, že priamy odpočinok je spojený s vierou a domovom v nebesiach. Tak nech nebeský Pán aj naďalej žehná vás, vaše domovy, rodiny a vašich potomkov. Amen.“ Slová D. Duraja tlmočila do maďarčiny predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Zuzana Szabová.
Farárka cirkevného zboru vo fínskej Tapiole Heidi Zittingová prezradila, že jej zbor vo fínsku sa počas priebehu pobožnosti modlil za 320-ročný cinkotský cirkevný zbor, čo potvrdil aj modernými technológiami nepohŕdajúci pán farár I. Vető, ktorému práve vtedy prišla cez mobilnú aplikáciu fotografia veriacich z Tapioly, o čom sa s prítomnými hneď podelil. H. Zittingová odovzdala Cinkoťanom dar v podobe ikony s názvom Svätá trojica, zobrazujúcej troch cudzincov, ktorí prišli za Abrahamom a Sárou, aby im oznámili príchod dieťaťa. Abraham a Sára ich prijali s takou pohostinnosťou, s akou Cinkoťania zakaždým privítajú svojich fínskych priateľov. Napokon farárka Marianne Fliegenschneeová z Wien-Floridsdorfu ako správna Rakúšanka priniesla okrem slov obdivu a priateľstva slávne bonbóny Mozartove gule a napolitánky Manner. Na záver sa prihovoril starosta mestskej časti Péter Kovács, ktorý vyzval členov zboru, aby rovnako, ako doteraz, aj naďalej konali dobro, za čo sa im Pán Boh istotne odvďačí ďalšími 320 rokmi.
Slávnostnú pobožnosť uzavreli spoločná, simultánne viacjazyčná modlitba Otčenáš a požehnanie prítomných. Po nej mali účastníci príležitosť porozprávať sa počas recepcie v neďalekej farnosti a zborovom dome.
(zp)
Foto: autor
