Tento úryvok z Matúšovho evanjelia (Mt 24, 42) je zároveň cirkvou vyhláseným mottom mesiaca decembra. Prvá decembrová nedeľa, ktorá sa niesla v tomto duchu, bola začiatkom adventu a zároveň nového cirkevného roka. Katolíci slovenského pôvodu žijúci v hlavnom meste Maďarska ju aj v tomto roku slávili svätou omšou sprevádzanou prekrásnym spevom.
Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena a Slovenská samospráva VIII. obvodu hlavného mesta v prvú adventnú nedeľu uskutočnili v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha Vianočný koncert spojený so slovenskou svätou omšou, ktorú slúžil farár Attila Kónya a kázal kapucínsky brat Jakubrafael Blahoslav Patay. Bohoslužba bola venovaná všetkým Slovákom žijúcim v Maďarsku. Zo svätého písma čítala Ildika Klauszová Fúziková.
„Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán. Uvážte predsa: Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel a nedovolil by mu vniknúť do svojho domu. Preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej neviete,” stálo v evanjeliu. Na proroka Izaiáša a apoštola Matúša sa vo svojej kázni odvolával aj kapucín Jakubrafael Blahoslav Patay. „Božiu návštevu v živote nepokladajte za niečo, čo treba len prežiť a počkať, kým to prejde. Začali sme advent, ktorý pochádza z latinského slova a znamená „očakáva sa príchod“. „Niekto príde,“ začal výklad Božieho slova páter Jakubrafael, ktorý sa potom zmienil o Božom milosrdenstve. „Mnohokrát naše ľudské pády pomáhajú dostať sa dopredu a byť lepšími. Prežívať isté obrátenie alebo prijať to, že sú okolnosti v živote, ktoré bez Božej milosti nedokážeme zmeniť,“ povedal kapucín, ktorý patrí k ôsmim misionárom milosrdenstva, ktorých vybral a menoval Svätý Otec. „Sme Bohom veľmi milovaní. Pán Ježiš pripomína, že jeho príchod bude nečakaný a pre mnohých nevítaný. Prosím vás, nepatrite medzi tých, pre ktorých bude platné to druhé, buďte pripravení,“ povedal brat Jakubrafael a prosil veriacich, aby sa otvorili pred Bohom, pustili ho do svojich sŕdc.
Svätú omšu spestrili sakrálne piesne v podaní Budapeštianskeho slovenského speváckeho zboru Ozvena pod taktovkou laureáta Rytierskeho radu maďarskej kultúry Pétera Pálinkása. Jeho syn László zaspieval sólo, na syntetizátore hral János Bacsi.
Po omši sa veriaci spoločne modlili a zhovárali na agapé. Zhromaždenie privítala predsedníčka miestneho slovenského voleného zboru Monika Szelényiová. Brat Jakubrafael, ktorý na začiatku svojej púte životom študoval v experimentálnej triede zameranej na propagáciu a reklamu v Kalnej nad Hronom, sa tiež prihovoril veriacim a vyjadril svoj obdiv, že sa im podarilo udržať slovenskú identitu a jazyk v Maďarsku. „Pre mňa je zázrak, že v Maďarsku Slováci žijú. Keď som pozeral štatistiky, dočítal som sa, že slovenská menšina akoby narástla. Na Slovensku sa o vás vie málo, keď sa o to niekto zaujíma, tak väčšinou hľadá v štatistikách,“ podelil sa o svoj názor misionár. „Hoci, mnohí z vás už nemáte takú slovenčinu ako trebárs ja, ale cítite sa Slovákmi, cítite svoje korene, cítite, že ste jeden národ nielen s tým väčšinovým, ale aj s tým, ktorý žije na druhej strane Dunaja. Je krásne a pôsobí silne, že napriek všetkým -izmom, ktoré ste museli prežiť aj tu, ste si svoju identitu zachovali.“ Spoznajte mladého človeka, ktorého cesta sa obrátila aj vďaka láske k sv. Františkovi, k teológii a histórii v programe Vlastná cesta v produkcii televíznej stanice Lux (https://www.tvlux.sk/archiv/play/1144).
Podujatie Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti podporil aj IX. a XIV. obvod hlavného mesta a Dezső Hajda.
V tichom domku v Nazarete
zdravas svätá Rodina!
V búre žitia na tom svete,
spása naša jediná.
Nás obhajuj, nás ochraňuj,
svätá Rodino, nás ratuj!
V tichom domku v Nazarete
zdrav buď milý Ježišu!
Ty v chudobe tam prebývaš
neba kráľ, Pán najvyšší.
Nás obhajuj, nás ochraňuj,
o Ježišu, Ty nás ratuj!
V tichom domku v Nazarete
zdravas matko Maria!
Tam prekvitá v krásnom kvete
čistoty Tvej lalija.
Nás obhajuj, nás ochraňuj,
o Maria, Ty nás ratuj!
/Vianočná pieseň veriacich z Mlynkov uverejnená v tohtoročnom nástennom kalendári mlynskej farnosti/
AR
Foto: autor