Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti v prvú februárovú nedeľu opäť usporiadala v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha slovenskú svätú omšu, ktorú slúžil farár Attila Kónya s kapucínom Jakubrafaelom Blahoslavom Patayom.
Veriaci na sviatok biskupa, mučeníka a ochrancu pred chorobami hrdla svätého Blažeja (3. február) dostali aj požehnanie. Zo svätého písma čítal a svätú omšu spoluslúžil brat Jakubrafael, na organe hral a spieval Imrich Sárközi.
„Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite,” znelo čítanie z Knihy proroka Malachiáša. V Liste svätého apoštola Pavla Hebrejom stálo, že Ježiš titul veľkňaza získal svojom smrťou, umieraním na kríži. „Veď sa neujíma anjelov, ale ujíma sa Abrahámovho potomstva. Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní,” opisuje sväté písmo prítomnosť Ježiša v duchovnom chráme postavenom nebeským Otcom.
„Hromničné sviece, ktoré dnes držíme v rukách, sú nádherným symbolom obety, ktorá sa stane svetlom. Ich úlohou je úplne sa odovzdať plameňu. Strácať sa v ňom, a tak šíriť okolo svetlo,“ začal svoju kázeň doplnením čítania z Knihy proroka Malachiáša a z Listu svätého apoštola Pavla Hebrejom dôstojný pán A. Kónya. „V tomto zmysle je Kristus svetlom, o ktorom hovorí spravodlivý a nábožný Simeon v Jeruzalemskom chráme. Ježiša stravuje oheň lásky, ktorý prichádza od Otca v Duchu Svätom. Každý moment jeho existencie je obetovaný, aby sa stal svetlom. Spasiteľova obeta vrcholí ako žiara na svietniku kríža, aby osvetlila celý dom, celú ľudskú rodinu,” vysvetľoval text z Evanjelia podľa Lukáša farár a zdôraznil, že táto nedeľa je i predtuchou slávenia veľkonočného tajomstva. „Slávnostná procesia anticipuje tú, v ktorej budeme nasledovať Krista, Svetlo sveta v podobe veľkonočnej sviece počas Bielej soboty. Je to zároveň oslava stretnutia. Spoločne ideme v ústrety Kristovi, aby sme sa sami stali svetlom,” povedal dôstojný otec o sviatku Obetovania Pána.
A. Kónya vo svojej kázni upriamil pozornosť na osud mladej Talianky Chiary Corbellovej Petrillovej, ktorá žila svoj život pre iných. Počas tretieho tehotenstva jej diagnostikovali zákernú chorobu. Liečbu si žiadala oddialiť, aby mohla dať život svojmu dieťaťu. Keď prišiel na svet malý František, bolo už neskoro na jej záchranu. Posledný rok života sa snažila prežiť naplno. Venovala ho synovi, manželovi, rodine a priateľom, ale i ľuďom vo farnostiach, ktorým spoločne rozprávali o Božom pôsobení vo svojom živote. „Láska je stredom nášho života, pretože sa rodíme z lásky, žijeme preto, aby sme milovali a nechali sa milovať, a umierame, aby sme poznali Božiu lásku,“ znel v Božom chráme odkaz Talianky a jej druha.
„V jej životnom príbehu sa nám zrkadlia tri podstatné elementy dnešného sviatku: stretnutie, obeta a svetlo. Stretnutie s Kristom roznecuje lásku, ktorá vedie človeka k obetovaniu sa. A obeta je potrebným svetlom pre náš svet. Tešme sa v tento deň svetlu a myslime na to, že môžeme byť premenení na božský oheň vo svetle, ktoré teší a osvecuje nie iba náš dom, ale celý svet,” vyzval veriacich dôstojný pán.
Záverom svätej omše vdp. A. Kónya a kapucínsky brat Jakubrafael udelili svätoblažejské požehnanie hrdla s prekríženými sviecami. Týmto aktom prosili Pána Boha, aby nás chránil od všetkého zla a aby posilňoval zdravie nášho tela a duše.
Po obrade sa uskutočnilo tradičné agapé, na ktorom I. Sárközi navrhol veriacim, aby sa stretávali polhodinku pred omšami, aby si spoločne precvičili spevy, ktoré majú odznieť počas bohoslužby.
AR
Foto: Ľubomíra Fallerová