– Napriek tomu, že rímskokatolícke liturgie sú v európskych krajinách veľmi podobné, trochu sa predsa len líšia, – povedal vo svojej kázni Jakubrafael Blahoslav Patay. Kapucínsky rehoľný brat počas prvej nedele po Popolcovej strede, teda 1. pôstnej nedele, hovoril o rozdieloch, medzi ktoré patrí v Maďarsku, a tým aj medzi Slovákmi tejto krajiny, aj zvyk sláviť popolec nielen v stredu, ale aj v nedeľu.
Na omši miništrovala Helena Bikszádyová. Na organe hral a spieval Imrich Sárközi a zo svätého písma, z listu svätého apoštola Pavla Rimanom, čítala Ildika Klauszová Fúziková. Práve preto, lebo v našich končinách je to zvykom, brat Jakubrafael v tento deň udelil sviatosť popolca, posvätným popolom naznačil krížik na čelách veriacich, ktorí k nemu pristúpili.
Popolcová alebo škaredá streda je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári začiatkom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Avšak do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v skutočnosti pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele predchádzajúceho roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, keď sú veriaci poznačení popolom krížikom na čelo. Tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“ Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda jedným z dvoch dní prísneho pôstu, spolu s Veľkým piatkom.
Brat Jakubrafael na úvod svojej mravoučnej reči neobišiel skutočnosť, že v Slovenskej republike sa v posledný februárový deň konali parlamentné voľby, ktoré priniesli zmeny vo vedení štátu. Do Národnej rady SR sa dostali nové strany, vystupujúce proti korupcii a oligarchickému systému, ktorý na Slovensku vládol – povedal kňaz a dodal, že voľby vyhralo hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽANO) na čele s Igorom Matovičom. Brat Jakubrafael ospravedlnil otca Attilu Kónyu, ktorý pre povinnosti vo svojej farnosti tentoraz medzi slovenských veriacich do Kostola sv. Jozefa v VIII. obvode Budapešti neprišiel. Zato veriaci z Budapešti dostali nezvyčajnú duchovnú službu v rýdzej slovenčine, od srdca a podľa liturgických pravidiel zaužívaných na Slovensku, ktoré prispôsobil našim zaužívaným zvykom. Tak napríklad udelil popolec v nedeľu, a to nie na konci svätej omše, ale po kázni. Úkon kajúcnosti na začiatku svätej omše a ľutovanie hriechov nahradilo pokánie v popolci.
Veriaci v Kostole sv. Jozefa si vypočuli príbeh o tom, ako bol pán Ježiš pokúšaný diablom, ako odolal pokušeniam počas 40 dní, keď sa postil, tesne pred začiatkom svojho verejného pôsobenia. Brat Jakubrafael sa priznal, že keď čítava túto pasáž biblie, zväčša sa zamýšľa nad tým, ako sa ľudia sťažujú, prečo Pán Boh dopustí niečo, čo ich potom bolí, prečo prežívame všelijaké pokušenia. Je prirodzené, že sa ľudia pokušení boja. Odpoveď je v tom, že sám Boží syn dopustil na seba pokušenia, nechal, aby diabol skúšal na ňom svoju moc, ba aj svoju veľkú ohraničenosť. – To je pre nás povzbudivá vec, – povedal kapucínsky brat. – Pretože pán Ježiš dobre vie, že aj my sme pokúšaní a mnohokrát zlyháme. Diabol pokúšal Ježiša, aby použil svoju moc v záujme zmeny situácie, v ktorej sa v danej chvíli nachádzal. „Máš moc, nebuď hladný, urob si chlieb, stačí pomyslieť si. Ukáž svoju moc, aby všetci pred tebou padli na kolená, ukáž, aký si úžasný. Ako ťa budú anjeli niesť na rukách, aby si si neudrel nohu o kameň.“ Vidíme však aj to, ako Ježiš odpovedá. Sám seba stavia do úlohy pokorného služobníka. Toho, ktorý dáva prednosť Božej vôli. Je to aj pre nás výzva a memento, aby sme nezabudli, v čom sme pokúšaní. Máme ešte stále, čo so sebou robiť. Božie kráľovstvo sa začína už tu, – konštatoval brat Jakubrafael. Zároveň upozornil, že sme spoločne vstúpili do pôstneho obdobia. Pripomenul, že pôst nie je o smútku. Sme povolaní k radostnému pokániu. Nie je to sebatrýznenie, sebaponižovanie! Pôst je uznanie svojej sebareality so všetkými plusmi, ale aj mínusmi, je to premena života, otvorenie sa novým dimenziám... – Máme sa stať Božími priateľmi, Božími spoločníkmi, tými, ktorí s Bohom žijú. Pripravujeme sa na to, že keď dožijeme svoj pozemský život, budeme s Bohom žiť naveky. Keď s ním nechceme žiť teraz, tak čo budeme s ním robiť celú večnosť?“ – pousmial sa kazateľ. – Kto nechce žiť s Bohom, ten si jednoznačne vyberá druhú stranu. Nie preto, že by Boh človeka trestal. Človek trestá seba samého. Boh je k nám obrátený svojím veľkým milosrdenstvom, ale my ho musíme chcieť prijať, – povedal rehoľný brat a pozval účastníkov svätej omše do pôstu, aby si aj v týchto časoch paniky a strachu našli čas na duchovný život, na pohrúženie sa dovnútra. Horšie ako koronavírusy sú však vírusy duševné, na tie si musíme dať väčší pozor – pripomenul veriacim Jakubrafael Blahoslav Patay.
Po svätej omši sa veriaci spoločne pomodlili, porozprávali a zúčastnili sa pohostenia na agapé, ktoré sa uskutočnilo na fare Kostola sv. Jozefa.
E. Trenková
Foto: autorka