Mk 14, 1-47. Ježišove Pašie

Milé sestry a bratia v Kristu!

Tri roky Ježiš chodil z dediny do dediny, kde učil a uzdravoval. Všade, kde šiel, obklopoval ho dav ľudí, ktorí ho počúvali a hľadali u neho svoje veci. Boli to až neuveriteľne plné a aktívne tri roky. No počas celého tohto obdobia to mal pod kontrolou. Prichádzal i odchádzal viac-menej tak, ako sám chcel.

No keď bol v Getsemanskej záhrade vydaný svojim nepriateľom (jedným zo svojich vlastných), všetko toto sa skončilo. Táto udalosť bola v jeho živote i službe bodom obratu. Od tejto chvíle začal znášať utrpenie. A presne to je to, čo znamená slovo pašie. Od tejto chvíle už nemal pod kontrolou to, čo sa s ním stalo. Odteraz veci nekonal on, ale boli konané jemu. Vidíme tu – aj gramaticky – jasne pasívny tvar: „boli konané jemu“.

Bol potom zatknutý, uväznený, vedený pred Kajfáša, Herodesa a Piláta, vypočúvaný, bičovaný, korunovaný tŕním, bol mu daný kríž, bol vyzlečený zo šiat, pribitý na kríž, vysmievaný ... a konečne zomrel. Ježiš svoju misiu naplnil, a to nielen tým, čo robil, ale aj tým – a možno ešte viac tým –, čo bolo robené jemu; svojimi pašiami. Jedna vec nám musí byť absolútne jasná: Boh, Otec, Ježiša nehodil vlkom. Ježiš zomrel dobrovoľne. Ježiš svoj život vydal.

Veľká časť nášho života je určovaná viac tým, čo sa robí nám, ako tým, čo robíme my: a v skutočnom slova zmysle toto sú naše pašie. A presne tieto pašie, ak sme ochotní ich prijať spolu s našimi aktivitami, nás vedú k spáse.

Je dôležité uvedomiť si rozsah, v akom sa veci nad nami konajú. Keď sme deti, sme totálne odkázaní „na milosť i nemilosť“ dospelých. Keď kráčame životom, sú tu rany osudu, zrady, nešťastia, choroby, straty priateľstiev, krachy vzťahov, sklamania v ľuďoch často tých najbližších, vo vlastných deťoch, smrť milovaných, nepochopenia, nespravodlivé obvinenia a posudzovania, nepríjemnosti v škole či v práci napriek maximálnej snahe a teraz doma v karanténe.

Samozrejme, v živote sú aj chvíle radostné i obdobia šťastia a pokoja. No faktom je, že veľa vecí v našom živote je mimo našej kontroly. Všetko toto je súčasťou toho, čo nazývame človečenstvo. No ani vo veciach, ktoré nemáme pod kontrolou, nie sme neslobodní. Máme slobodu rozhodnúť sa, ako zareagujeme na to, čo na nás život alebo druhí ľudia uložili. Tieto veci nás môžu vybudovať, alebo rozbiť.

Ježiš vo všetkom tom, čo na neho prišlo, zostal sám sebou, zostal silný, čistý, dobrý. Čím by sme sa stali my, keby nás strata, kríza, alebo pustošenie obrali o úspech, dôležitosť, ba i samú osobnosť?

Pašie Ježišove nám ukazujú, ako Ježiš odpovedal na to, čo mu bolo robené. Všetko to násilie, ktoré na neho prišlo, pohltil, premenil ho, vrátil ho jeho pôvodcom vo forme lásky a odpustenia. Toto je víťazstvo lásky nad mocnosťami ničenia. V ňom nebolo nič, iba láska. Miloval dokonca aj vtedy, keď do jeho rúk a nôh pritĺkali klince. Je nevyhnutné, aby sme na toto všetko z Ježišovho života mysleli, keď budeme sami prechádzať ťažkými chvíľami.

Amen.

Modlime sa na záver: Pane, daj nám odvahu vydať sa na cestu a absolvovať ju celú.

Amen.

Attila Szpisák,
zborový farár evanjelického cirkevného zboru v Slovenskom Komlóši

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.