Keď sa hovorí o Božom Duchu, o Duchu Svätom, tak si niekedy položíme otázku – aj keď vieme, že je treťou Božskou osobou –, ako vyzerá. O Otcovi máme predstavu podľa vzoru pozemského otca. O Synovi ešte lepšiu, pretože bol jedným z nás, človekom. Ale o Duchu Svätom? Je veľmi ťažké predstaviť si ho, keď sme ho nikde nevideli, ani v tomto pozemskom svete či živote nemáme nejakú podobnosť.

Ale čo máme – to sú mnohé svedectvá, ktoré nám prináša a ponúka Sväté Písmo, Cirkev, i sám Ježiš Kristus.

Skôr poznáme prejavy Ducha Svätého, o ňom máme až množstvo informácií: to sú ohnivé jazyky, ktoré zostúpili na apoštolov, to je holubica, ktorá zostúpila na Ježiša pri jeho krste v rieke Jordán Jánom Krstiteľom, či na hore Premenenia, zmienka o ňom je znova u Krista, keď dočíta zvitok proroka Izaiáša – Duch Pánov je nado mnou, preto ma pomazal... Mária počala z Ducha Svätého... Kristus ho prisľubuje apoštolom: pošlem vám Tešiteľa, Ducha Pravdy... a mnohé ďalšie svedectvá. A ak veríme mnohým iným ľudským svedectvám, tak svedectvu Krista musíme veriť tiež. Napokon on sám hovorí: ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do nebeského kráľovstva.

Apoštol Pavol však píše o ňom veľmi zaujímavé slová – hovorí o ovocí Božieho Ducha. A to sú tiež jeho prejavy, ktorými sa možno priblížiť v našom ponímaní k Duchu Svätému.

Ovocím Ducha je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, miernosť, dobrota, vernosť...

My sme tiež chrámom Ducha Svätého, alebo by sme ním mali byť.

A tu je potrebné, aby sme hľadali odpoveď na otázku nie ako vyzerá Duch Svätý, ale ako ja vyzerám vo vzťahu k nemu. Či som naozaj dôstojným chrámom Božím, chrámom Ducha Svätého, či je na mne, na mojom živote vidno prejavy Božieho Ducha.

Či vidieť konkrétne lásku v mojom živote, samozrejme, tú pravú... alebo skôr prevláda niečo iné, len málo lásky... radosť, či sa naozaj radujem zo života, z toho, že som veriaci človek, pokrstený v mene Otca, Syna i Ducha Svätého... či sa radujem z darov Božích – život ako dar, sviatosti ako pomôcky, ktoré nám zanechal Kristus, Eucharistia – zdroj duchovného života, duchovný pokrm, dar milosrdenstva, odpustenia... či sa radujem aj zo života svojich blížnych, bratov a sestier... pokoj... to sú Kristove slová – pokoj vám, to sú slová jeho anjelov, ktorí hovoria o pokoji, ktorý prišiel s Kristom na túto zem... dobrota – akým som, či som naozaj a či to aj druhí môžu povedať o mne, že som človekom dobrého srdca... vernosť – ako som verný Bohu, Kristovi – či tak, ako bol Kristus verný svojmu Otcovi, plánu spásy... veď ten plán spásy pokračuje aj dnes, aj ja mám na ňom podiel, On neskončil s Ježišom Kristom, aj ja som jeho tvorcom, to je moja vernosť Bohu, vernosť Ježišovi, to je ten správny a pravý Duch – duch vernosti...

Duch Svätý – to je život, a nielen pozemský. Ten pozemský je len darom Božím, ktorý som dostal, ale Duch Svätý je iný život, ktorý všetko oživuje, ktorý všetko stvárňuje... to je správna otázka – je vo mne život Boží? Akým životom viac žijem, pozemským, alebo Božím? Pretože ten druhý je dôležitý, ten je životom večným...

Akoby sme niekedy zabúdali na Božieho Ducha, možno sme si na neho spomenuli viac práve na Turíce a to je všetko. A nielen zabúdali na neho v tom svojom živote, ale aj v živote Cirkvi. Pritom je to práve on, ktorý neustále vedie Cirkev. Nie človek – nie kňaz, ani biskup, dokonca ani pápež ju nemôže viesť svojou ľudskou mocou. To všetko sú iba nástroje, ktoré použil Boh, ktoré si vyvolil Kristus, aby ju spravovali, ale vedie ju vždy Boží Duch. Preto ona dodnes trvá, tak ako to jasne povedal Kristus: ani pekelné brány ju nepremôžu. Ona je dielom Božím – a to je iné, ako naše ľudské. Aj keď ju zveril Boh do ľudských rúk, najprv do Petrových a ostatných apoštolov, potom neskôr do rúk biskupov, v spolupráci s kňazmi, ale ten prvotný vodca, to je Duch Svätý. Nie človek.

Akoby podobnosť – tam so stvorením sveta. Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Zem však bola prázdna... Duch Boží sa vznášal nad vodami. A postupne, ako vznikal svet, ako sa vyvíjal, to Boží Duch bol ten, ktorý jej dával tvárnosť. A takisto aj Cirkev – aj tá sa zrodila na počiatku až vtedy, keď bol zoslaný Boží Duch. On je ten, ktorý ju neustále stvárňuje. Človek by veľmi rýchlo zlyhal, keby ju viedol len svojou ľudskou mocou. A vo svojej pýche a vo svojom hriechu ju veľakrát aj poškvrnil, ponížil. Ale ona aj keď veľakrát nalomená, vždy obstála – lebo ju stvárňoval, viedol a živil Boží Duch.

Aj my, ak chceme žiť nielen ako ľudia tohto sveta, ale ako Božie deti, vykúpené deti, ktoré vykúpil Kristus svojou vlastnou krvou, ktorý nám otvoril pribuchnuté dvere do Božieho kráľovstva, tak sa musíme nechať viesť Kristovým Duchom, Duchom Božím. Nielen duchom ľudským, duchom tohto sveta. Ten svetský, ten nás veľakrát pomýli, ale Boží Duch – ten ma vždy oživí.

Nechať sa viesť – to je odovzdať sa do Božích rúk. Byť naozaj dieťaťom Božím v tom pravom slova zmysle. Dieťa v rukách otca, matky je tým najradostnejším, najšťastnejším dieťaťom. A takisto aj my, ak chceme byť takými radostnými, šťastnými Božími deťmi, tak musíme byť v jeho rukách, v ničích iných. A tiež využívať a žiť to, čo sme dostali. Nie nadarmo sme dostali dary Ducha Svätého – múdrosť, rozum, radu, silu, poznanie, nábožnosť, bázeň voči Bohu. Boh nedáva preto, aby sme si to nevšimli, aby sme to obchádzali. Boh to dáva na to, aby sme to poctivo a správne spravovali.

Vtedy, keď sa budem správať múdro, rozumne, keď sa budem radiť s Bohom, s Kristom, keď sa budem ním posilňovať, v ňom budem stále viac a viac poznávať, keď budem stále viac a viac nábožný, keď budem mať úctu pred Bohom – vtedy budem tým správnym správcom, ktorý vydá krásny odpočet či svedectvo života pred Božou tvárou.

Vtedy budem naplnený Božím Duchom.

Aj kňaz, keď premieňa – nie svojou, ale Kristovou mocou – chlieb a víno, prosí Nebeského Otca, aby ich posvätil Duchom Svätým.

Aj my prosme, aby nás posvätil svojim Duchom, aby sme boli ním naplnení. Vtedy budeme žiť tú svätosť svojho života, ku ktorej sme pozvaní Kristom.

Pane, zošli svojho Ducha – tak ako ho zosielaš neustále na svoju Cirkev. Aby nás on viedol a daj nám milosť k tomu, aby sme sa mu aj my nechali viesť vo svojom živote. Vtedy pôjdeme správnou cestou k tebe, do tvojho domu – do Božieho kráľovstva.

Stanislav Brtoš

Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.