Svätodušné sviatky Turíce sú v cirkvách oslavované 50 dní po Veľkej noci a 10 dní po Nanebovstúpení Pána. V kresťanstve si vtedy pripomínajú zoslanie Ducha Svätého na apoštolov po Ježišovom zmŕtvychvstaní. Zostúpenie Svätého Ducha v tomto roku mnohé komunity nemohli patrične osláviť pre pandémiu koronavírusu.
V Šámšonháze museli odložiť netradičnú slovenskú bohoslužbu na Turíce, ktorú mal slúžiť dištriktuálny biskup Ján Hroboň zo Zvolena. Neuskutočnil sa ani rituál na sviatok Božieho tela v Dabaši – Šáre, keď obyvatelia mestskej časti postavia a krásne ozdobia stany („búdiky“, ako to oni volajú) a po svätej omši i následnej procesii krojovaný sprievod nasleduje oltárnu sviatosť. Tieto fakty však neznamenajú, že spoločenstvá si nepripomenuli tretie najvýznamnejšie kresťanské sviatky v roku, ale na Zoslanie Ducha Svätého si zaspomínali skromnejšie. My vám prinášame informácie o niektorých oslavách slovenskej menšiny na Turíce.
V Pešti sa modlili i spomínali
Presbyterka Slovenského evanjelického zboru a. v. v Budapešti Monika Szelényiová Ľudové noviny informovala, že po dvoch mesiacoch sa veriaci opäť stretli v evanjelickej kaplnke na Rákócziho triede. Bohoslužbu v Lutherovom dvore slúžila zborová farárka Hilda Gulácsiová Fabuľová. Veriaci sa spolu modlili na turíčnu nedeľu, dostali Večeru Pánovu a zaspomínali si na nedávno zosnulého Ladislava Petra. „Bolo upokojujúce, že po dvoch mesiacoch sme sa konečne mohli stretnúť. Zaspomínali sme si na nášho brata, ktorý zomrel v apríli, a pre pandémiu koronavírusu sme sa s ním nemohli patrične rozlúčiť. Keď to bude možné, chceli by sme usporiadať spomienkovú bohoslužbu na jeho počesť, na ktorej by sa zúčastnila aj jeho rodina,” spomenula M. Szelényiová. Informovala nás, že na najbližšom zasadnutí Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti bude diskutovať aj o budúcnosti slovenských omší v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha. „Prvú plánujeme už v júli. Kostol je veľký, takže sa do neho zmestíme. Problém je pri agapé, ktoré robievame v uzavretej miestnosti. Musíme sa o tom porozprávať a možno na niekoľko mesiacov vynecháme túto časť,” dodala. M. Szelényiová a na záver oznámila, že veriacich očakávajú na slovenských bohoslužbách každú nedeľu od 10-tej hodiny v evanjelickej kaplnke na Rákócziho triede.
V Maglóde opäť vyzdobili kostol
V Maglóde je už dlhé roky tradíciou, že na Turíce vyzdobia evanjelický kostol farebnými stuhami a zelenými konárikmi. Zvyk ozdobenia kostola počas Turíc v meste má vyše 300-ročnú minulosť a dostal sa v roku 2018 do Národného zoznamu duchovného kultúrneho dedičstva UNESCO. Keďže obmedzenia súvisiace s pandémiou sa v uplynulých týždňoch zmiernili, na oslavu zoslania Ducha Svätého sa uskutočnili bohoslužby, samozrejme, za prísnych opatrení. „V tomto roku sme síce vyzdobili evanjelický kostol, ale neuskutočnil sa 22. Slovenský deň. V sobotu ženy ozdobili zelené vetvy šatkami a farebnými stuhami. Vymenili oltárny obrus na červený a vyzdobili boží chrám kvetmi. Tento rok bolo v kostole len 10 topoľových vetvičiek. Na pamiatku tých, ktorí zomreli na koronavírus, ženy medzi farebné stuhy pripnuli aj dve čierne. Bohoslužbu slúžil Mihály Németh,” stručne nás informovala predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Maglóde Katarína Hajdúváriová.
V Rákoškerestúre spievali z Mlynkov
Pomaly štvrťstoročie pripravovali v Rákoškerestúre, v XVII. obvode Budapešti Turíčny pondelok aj kultúrny program, tentoraz však bez neho. Turíčna omša sa konala v Kostole povýšenia Svätého Kríža. „Posledné obdobie sme vôbec nemohli žiť spoločenský život. Naším hlavným cieľom bolo to, aby sme sa po dlhom čase opäť stretli. Na toto bola svätá omša akurát stvorená. Farár Béla Balik nám tiež vychádzal v ústrety. Veriacich, ktorí poznajú celý chod svätej omše, piesne a po slovensky odpovedajú kňazovi, som sa neopovážila osloviť, lebo patria do ohrozenej vekovej skupiny. Sú medzi nimi 70 až 90-ročné ženy. Preto som sa rozhodla, že pozveme Kultúrny spolok Pre Mlynky, ktorý úspešne vedie Levente Galda. Vzhľadom na to, že celá omša prebiehala online, bola som si vedomá, že musí byť iná, ako tradičná,” povedala nám predsedníčka miestnej slovenskej samosprávy Rozália Papová Polereczká. Dodala, že kultúrne programy po svätej omši zvyknú byť vždy na inom mieste, ale len miestny kultúrny dom zatvára pred nimi svoje brány. „Kultúrny dom nám neotvoria, lebo vtedy vraj nepracujú. Je to zaujímavá situácia, ktorá je pre nás veľkým problémom.”
AR
Foto: Monika Szelényiová, Rozália Papová Polereczká, Katarína Hajdúváriová
Omša medzi ruinami paulínskeho kláštora
Ani nepriaznivé počasie nemohlo odradiť veriacich Pilíšanov, aby sa aj v tomto roku zúčastnili na tradičnej májovej omši v prírode, pri zrúcaninách paulínskeho kláštora z 13. storočia v Huti (Pilisszentlélek).
– Už viac ako 30 rokov, každý rok na Turíce, v nedeľu ráno sa koná svätá omša za účasti veriacich z celého Pilíšskeho regiónu, – informoval nás Ján Minczér, bývalý člen slovenskej samosprávy, vedúci Pávieho krúžku v Huti. – Pred zmenou režimu sa tu potajomky stretávali cirkevné organizácie. Omše sa začali konať v r. 1987 z iniciatívy bývalého farára Ferenca Szeiferta, ktorý 40 rokov slúžil v Huti.
– Tieto omše mali vždy zvláštnu atmosféru, ako sme sa spolu modlili v prírode, medzi ruinami, – povedala Rozália Farkasová, bývalá predsedníčka Ostrihomskej slovenskej národnostnej samosprávy v Huti. – Pre nás má táto omša veľký význam, lebo v Huti je na Turíce púť a omša pridá k slávnostnej nálade obce. Sme veľmi hrdí na to, že i napriek tomu, že ju organizujeme sami, bez podpory ktorejkoľvek organizácie, omšu navštevuje každý rok viac a viac ľudí.
Omšu celebrovali traja farári – paulínsky mních Árpád Attila Hesz, farár Skalného kostola v Budapešti, Andor Szabó, farár obce Pilismarót a Ladislav Kiss-Malý, ktorý je od r. 2017 aj farárom v Huti, a vďaka nemu bola omša maďarsko-slovenská.
– Na omšu chodím pravidelne, – povedala Szilvia Salgaiová, predsedníčka Slovenskej samosprávy mesta Rétság. – Síce dnes bolo zamračené, ale tieto omše majú vždy svoje čaro, keď sa počas omše nad vrchmi objaví slnko a zasvieti na veriacich – akoby sa na nás usmial sám Boh.
Tento rok sa na nás Boh neusmial, všetci sme trocha premrzli, ale to čaro sme cítili aj pod zamračeným nebom. Z omše sme sa vracali nielen duševne nabití, ale po Pilíšskej hymne, ktorú sme spievali spolu so spevokolom z Pomázu, aj s dobrým pocitom spolupatričnosti pilíšskych Slovákov.
Marta Demjénová
Foto: autorka
Vzhľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú šírením epidémie koronavírusu po dobu jej trvania uvádzame všetky naše príspevky v plnom znení.