Katolícki veriaci oslavujú v Maďarsku Sviatok Božieho tela, Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi v nedeľu, dva týždne po turíčnej nedeli. Medzi slovenskými katolíkmi v Maďarsku je pradávno zaužívaný zvyk z lupienkov kvetov vytvárať nádherné pestrofarebné koberce. Po nich potom prechádza duchovný, aby požehnal obyvateľom obce, a zvyčajne nasleduje procesia. V niektorých obciach viac kilometrov dlhá, inde len okolo kostola. V pohnutých časoch pandémie koronavírusu sa tradície museli podriadiť potrebám života. Niekde procesie nepovolili vôbec, v niektorých skrátili cestu prenášania monštrancie a slávnostného sprievodu veriacich.

V Ečeri 29 kvetových kobercov

V Kostole svätého Antona v Ečeri začala sviatočná omša ako obyčajne, ráno o deviatej. V tomto roku pripadol pohyblivý sviatok Božieho tela, práve na deň hodov, na Deň sv. Antona, ochrancu Ečerčanov. V dobách, keď predkovia dnešných obyvateľov prišli z Gemera do svojej terajšej, takmer tristoročnej domoviny, na niekdajšie léna grófa Antona Grassalkoviča od Pešti po Hatvan, zemepán im dal v roku 1730 postaviť kostol, podobne ako v ďalších 33 obciach a mestách, zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Svätá omša sa konala, ako po ostatné týždne pravidelne, bez starších veriacich. Pre nich bolo vírusové ochorenie najväčším ohrozením, preto do kostola nešli ani na väčšie sviatky. A tak sa starší Ečerania potešili možnosti, že dôstojný otec Balázs Tanczik príde aj so starodávnou barokovou oltárnou sviatosťou, ozdobenou striebrom a zlatom, vyloženou drahými kameňmi, do ktorej v kostole vložil Božie telo, požehnať dom, dvor a predovšetkým nádherný koberec vyložený z rôznofarebných lupienkov kvetov, ba aj niektorých poľnohospodárskych plodín, napríklad kukurice. Bola to pre nich veľká vec, preto sa aj prihlásilo 29 rodín, ktoré požiadali pána farára o návštevu. Otec Balázs išiel aj pred obecný dom, kde urobili kvetový koberec členovia slovenského folklórneho súboru Petruška, kam zaniesol Božie telo, aby odovzdal požehnanie celej obci, reprezentovanej starostom Zsoltom Gálom a prednostom miestneho úradu Zoltánom Bartom. Obec poskytla 9-miestny mikrobus, aby farár aj s krojovaným sprievodom so svätou knihou, kadidlom, krížom, namiesto procesie, odniesol slovo Božie na požiadanie domov. Duchovného sprevádzali aj členovia súboru pestovania slovenských ľudových tradícií Petruška.

„Už aj kedysi dávno sa na Božie telo v Ečeri robili kvetové koberce po hlavnej ulici popri potoku, aj po jednej, aj po druhej strane. U nás kedysi vyrábali len pestrofarebné kvetové koberce. Materinu dúšku, poľné kvety, veľa necifrovali, ako padli, tam aj zostali. Keďže máme veľmi blízke, aj rodinné vzťahy s Čemerčanmi, tí nám spomínali, aké nádherné koberce s motívmi robievajú na Sviatok Božieho tela. Pozreli sme sa, a pravda, vskutku prenádherné. Tak sme sa snažili aj my vložiť do tvorby svoju kreativitu. Teraz sa robia už aj u nás čoraz krajšie výtvory. Procesia obyčajne kráča za otcom Balázsom po lupienkoch kvetov k búdkam,“ povedal pre Ľudové noviny predstaviteľ slovenskej komunity v Ečeri Ondrej Csaba Aszódi. „My prechádzame po koberci, lebo nemáme miesto vedľa koberca. Okrem toho, keď slniečko svieti, do popoludnia naše krásne diela zvädnú, uschnú. A tento rok nám to dážď upratal. Prišiel lejak a všetky kvety odplavil. Nešli sme ani k búdkam, ktoré sú tri kamenné a len jedna je dočasná. V tomto roku nebola pre pandémiu tradičná procesia. Prvý raz sme mali donášku oltárnej sviatosti do domu. Dúfam, že aj naposledy, lebo sa skončí pandémia. Nech máme zase kilometer dlhý koberec, po ktorom prechádza celý sviatočný sprievod.“

Skrátený sprievod veriacich

V Čemeri aj tento rok povolili procesiu, ale len v skrátenej podobe. Členovia Spolku pestovania ľudových tradícií dokončili búdky na štyroch svetových stranách, ako aj koberec z kvetových lupienkov až ráno na slávnosť Božieho tela. Do slovenskej búdky bolo zabudovaných 1500 kvetov, ale koľko kilogramov lupeňov krášlilo motívy Božej matky so synčekom, nevedno. Nevážili ich. Tradíciu tvorby kvetových kobercov vraj v Čemeri zaviedli národnostní Nemci, ale pri živote ju nadšene, nádherne a nasledovaniahodne udržiavajú Slováci pod vedením Slovenskej národnostnej samosprávy. V procesii kráčali nielen krásne Mariánske devy, ale aj najmenší pestovatelia dedičstva predkov.

„Čokorek“ pod strechu, aby hrom do domu neudrel

„Odjakživa sa na Číve stavali búdičky,“ zaspomínala bývalá starostka obce Mária Nagyová, ktorá slúžila dedine viac ako 40 rokov. Je aj akousi živou kronikou Čívu. Čoraz menej ľudí si totiž pamätá, ako sa napríklad procesie na Božie telo kedysi konali. Dva týždne po Duchu, ako Turíciam na Číve hovoria, bola Slávnosť Božieho tela. Vtedy sa každý, ale najmä mladé ženy, dievčence odeli do najkrajšieho, čo mali. „Dve-tri väčšie, aj zámožnejšie rodiny sa spolčili a spolu postavili búdičku, ktorú potom vycifrovali. Chlapi išli v sobotu skoro ráno do hory mladé stromky vyťali a doniesli, aby z nich potom spravili búdičky na každú svetovú stranu. V nedeľu ráno o piatej už stavajú búdky, ozdobia ich kvetmi. Také malé kytičky zviazané z ľalií, hrebíčkov, kedysi aj tie boli len z poľných kvetov, pripevňujú zvnútra. Vnútri sú sviečky, oltár, obraz panenky Márie. My tu máme veľký kult panenky Márie, aj kostol je posvätený jej narodeniu. Oltárny obraz znázorňuje porodenie Márie svätou Annou. Preto aj máme 8. septembra, na deň narodenia Márie, čívsku púť. U nás je dvakrát veľká procesia, na Božie telo a na púť. Ľudia prichádzajú na veľkú omšu skôr, popozerajú si búdičky. Koberce z kvetov sú len pred búdkami. Všetko je biele, na počesť Panny Márie. Procesia po omši ide od kostola. Najprv chlapi nesú zástavy s dvoma stužkami. Tie držia dievčatká, ktoré boli v tom roku na prvom svätom prijímaní. Potom nasledujú zas chlapi s baldachýnom, pod ktorým ide farár. Po ňom ženy, ktoré spievajú a až potom ostatní. Idú k prvej búdke, spievajú, farár udelí požehnanie, k druhej, tretej, štvrtej. Potom zo schodov kostola farár požehná veriacich celej dediny. U nás sa z tých búdok kytičky zoberú domov. Tento posvätený „čokorek“ si dáme pod strechu, aby neuderil hrom do domu, tak hovorila moja stará mama,“ zaspomínala Mária Nagyová. „Vlani nás bolo veľmi málo, aj som myslela, že tradícia upadá do zabudnutia. Vyše 70 percent ľudí v Číve sú novodobí prisťahovalci, Maďari. Cez sociálne siete sme obyvateľov dediny pozvali, nech sa zúčastnia našich tradičných podujatí, nech sa stanú naozajskými Čívanmi. Aj došli viacerí ako po iné roky.“

Obrázky kvetových kobercov z Níže, Tárnoku, aj ďalšie z Ečeru, Čemeru, Čívu si môžete pozrieť v našej fotogalérii.

Erika Trenková, Fanni B. Takácsová

Foto: OCsA, J. Hartmann, Vargosz, Nóra Kovácsová, A. Tóth, Dávid Czabán