Prvú augustovú nedeľu sa znovu zišli slovenskí katolíci z hlavného mesta na slovenskej svätej omši v Kostole sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha v VIII. obvode Budapešti. Tentoraz sa k nim v hojnom počte pridali aj hostia z neďalekého Santova.

Slávnostnú sv. omšu už po druhýkrát slúžil brat Jakubrafael Blahoslav Patay, rehoľník zo Slovenska, liturgické texty čítala Ildika Klauszová Fúziková a miništrovala Helena Bikszádiová, spieval Balázs Lencse, a na organe hrala Zita Telekiová, ktorá vykonáva túto službu aj na službách Božích Slovenského evanjelického zboru a. v. v Budapešti.

Po svätej omši sa veriaci presunuli na faru, kde sa konalo agapé. Predtým, ako ochutnali výborné domáce koláče a víno, ktoré priniesli slovenskí veriaci zo Santova, všetkých privítala predsedníčka hostiteľskej slovenskej samosprávy Monika Szelényiová. Zvlášť pozdravila starostku Santova Évu Csicsmanczaiovú a predsedníčku tamojšej slovenskej samosprávy Margitu Kollárovú. M. Szelényiová pripomenula, že pred rokom prvú augustovú nedeľu si v kruhu priateľov z Tardoša a Kerestúru pripomenuli 20. výročie existencie slovenských omší v Budapešti.

Toto výročie pripomenul aj dekan farnosti Kostola sv. Jozefa vdp. Antal Michels. „Myslím, že slovenská komunita patrí k našej komunite, a ja vám želám, aby nielen ďalších 20, ale minimálne dvesto – tristo rokov ste k nám chodievali na slovenské omše,“ povedal. Veriacim sa prihovoril aj Jakubrafael Blahoslav Patay, ktorý im odovzdal pozdrav otca Attilu Kónyu. „Posledné dve omše som slúžil ja, pretože duchovný otec, ktorému Attila Kónya vypomáha vo farnosti v Békášmederi, je veľmi chorý, a otec Attila nestíha, ale veľmi mu chýbate,“ tlmočil brat Jakubrafael jeho slová. „Chcem sa vám veľmi poďakovať za tú krásnu pilíščinu, ktorú som prvýkrát započul z vašich úst počas obradu,“ pokračoval a prezradil Santovčanom, že od svojho rehoľného brata, otca Cypriána Reicha, o nich veľa počul.

„Otec Cyprián Reich, teraz pôsobiaci v Taliansku, bol v čase komunizmu farárom vo vašej obci. Ešte ako študent som strávil v Móri dva mesiace, kde on pôsobil ako kapucín, a rozprával mi o tom, že na Pilíši sa naučil aj zopár viet po slovensky, ako napríklad: Bol som na Santove farárom.“ Veriacim prezradil, že aj on sám hovorí nárečím, konkrétne nitrianskym, literárnu slovenčinu sa naučil až v škole. „Nehanbite sa za pilíšske nárečie,“ vyzval Santovčanov, „slovenský jazyk je krásny práve vo svojich nárečiach a je na ne veľmi bohatý!“ Po takomto povzbudení sa Santovčania naozaj neostýchali a rozprúdila sa zaujímavá debata pri prestretom stole o spoločných koreňoch, slovenských nárečiach, dokonca otcovi bratovi predniesli aj ukážku zo santovských slovenských piesní.

(kan)

Foto: autorka