V deň štátneho sviatku, 20. augusta, sa v Bazilike sv. Štefana v Budapešti uskutoční svätá omša, ale namiesto procesie so Svätou Pravicou dostanú veriaci požehnanie relikviou – oznámila Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.
Slávnostný obrad, ktorý sa tradične koná na námestí pred bazilikou za účasti desaťtisícov veriacich, sa tohto roku vzhľadom na protipandemické opatrenia uskutoční v interiéri baziliky, za prísneho dodržiavania zdravotných predpisov. Zúčastniť sa na ňom môžu výlučne pozvaní veriaci.
Slávnostnú svätú omšu, ktorá sa začne o 17. hodine, bude celebrovať kardinál, prímas Péter Erdő, arcibiskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, homíliu prednesie biskup Gergely Kovács z Alba Iulie (Gyulafehérvár) v Rumunsku.
Po sv. omši sa namiesto tradičnej procesie uskutoční liturgia za maďarský národ, po ktorej udelí kardinál účastníkom a všetkým veriacim, ktorí budú sledovať slávnostný obrad prostredníctvom rozhlasu a televízie, požehnanie Svätou Pravicou.
Relikviu si možno pozrieť v Bazilike sv. Štefana vo zvyčajnom čase – od 10. do 13. hodiny.
Svätý Štefan, uhorský kráľ
Úcta k svätému Štefanovi, uhorskému kráľovi, je v našich krajoch pomerne výrazná. Na obrazoch a sochách ho spoznáme podľa koruny, patriarchálneho kríža a uhorského znaku. Stal sa patrónom Maďarska, obzvlášť Budapešti; kráľov, murárov, kamenárov; vzývaný je pri úmrtí detí.
Svätý Štefan pochádzal z vojvodskej rodiny. Jeho otec bol Gejza, ktorý v rokoch 972-997 vládol v Uhorsku ako veľkoknieža. Matka sa volala Šarlota, bola dcérou sedmohradského kniežaťa Gyulu. Štefan sa narodil asi v roku 975 v Ostrihome. Pokrstil ho zrejme pasovský biskup Pilgrim alebo jeden z jeho kňazov. V roku 995 sa oženil s bavorskou princeznou bl. Gizelou. O dva roky neskôr prebral vládu po svojom otcovi. Bol múdrym a dobrým panovníkom. Porazil odbojné pohanské kniežatá a do krajiny povolal učiteľov kresťanského života zo zahraničia. Vtedy prišlo do Uhorska mnoho zbožných mužov. Ako Gejza, tak aj Štefan si uvedomoval, že treba zmeniť kočovný život Maďarov, ak nechcú vyhynúť ako pred nimi Huni. Preto vyvinul veľké úsilie, aby naučil ľudí usadlému spôsobu života podľa vzoru kresťanskej Európy. Svoju krajinu rozdelil do desiatich biskupstiev s dvoma arcibiskupstvami. Zakladal školy, vydal zákonník, cirkevným i svetským úradom predpísal ako úradnú reč latinčinu. Vyslal posolstvo k pápežovi Silvestrovi II., v ktorom ho oboznámil so svojou činnosťou a prosil ho o požehnanie a tiež o udelenie kráľovského titulu. Pápež bol nadšený tým, čo počul, poslal mu drahocennú korunu a apoštolský kríž, ktorý nosievali biskupi pri verejných slávnostiach pred uhorským kráľom. Kráľ ako pápežský legát zriaďoval biskupstvá, určoval ich hranice a menoval cirkevných hodnostárov. Pápež dňa 27. marca roku 1000 vydal bulu Legati nobilitatis, v ktorej dal kráľovi potrebné právomoci na tieto činnosti. Na Vianoce roku 1000 bol Štefan korunovaný za kráľa v Ostrihome. Korunoval ho ostrihomský arcibiskup Dominik.
Mal viacej detí, no nažive ostal len syn Imrich. Dal ho vychovať sv. Gerardovi (po maď. Gellért), neskoršiemu biskupovi. Keďže Imrich zomrel ešte mladý, za svojho nástupcu určil Štefan Petra, syna svojej sestry Gizely. Kráľ Štefan zomrel 15. augusta 1038 v Ostrihome (alebo v Stoličnom Belehrade). Za svätého ho vyhlásil pápež Gregor VII. v roku 1083 spolu s ďalšími, ktorí sa pričinili o pokresťančenie Uhorska. Medzi nimi bol aj jeho syn Imrich, ktorému adresoval slová: „Môj milovaný syn, potešenie môjho srdca, nádej na potomstvo... Štít viery bude ti spásou; s ním ozbrojený budeš môcť bezpečne bojovať proti všetkým viditeľným aj neviditeľným nepriateľom... Kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké. Preto ti, môj milý syn, nariaďujem, aby si prichádzajúcim ochotne poskytoval zaopatrenie, aby si ich dôstojne prijímal, aby zotrvávali radšej pri tebe ako kdekoľvek inde.“
Kráľ Štefan I. zanechal po sebe veľkú zjednotenú krajinu s modernou správou a dvoma arcibiskupstvami. Získal dedičnú kráľovskú korunu a 45 rokov po jeho smrti ho vyhlásili za svätého.
Sprac. vzs
Foto: Országalbum