Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“

On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“

Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Mt 16, 21-27)

Sme svedkami, že na televíznych obrazovkách nám ponúkajú rôzne súťaže, v ktorých môžeme vyhrať lukratívne ceny, zájazdy, rôzne materiálne výhry. Ponuka niečo získať je veľmi lákavá a človek v túžbe mať stále o niečo viac veľmi ľahko reaguje na zaujímavé ponuky.

Skúsme si predstaviť, že by sa na televíznej obrazovke objavila nejaká súťažná relácia, v ktorej by sa nám nič nesľubovalo, neponúkalo, ale naopak. Čím by viac niekto víťazil, musel by sa niečoho zriekať, alebo dávať zo svojho. Asi by nemala veľký úspech a veľmi rýchlo by skončila.

Sme veľmi poznačení túžbou po vlastníctve a málo sa vieme zriekať.

Kristus hovorí svojim učeníkom a zároveň i nám neponúka niečo príjemné, ale skôr niečo iné: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Ak by to povedal nejaký človek, asi by tiež nemal úspech.

Ale môžeme tiež pozorovať jeden zaujímavý fakt. Súťažné relácie vznikajú a zanikajú, trvajú iba istý čas. Nemajú v sebe niečo trváce, sú nestále. To, čo ponúka ako podmienku svojho nasledovania Ježiš Kristus, je trváce. Pretože jeho ponuka pretrvala a platí dodnes.

Ponuka kríža do ľudského života. Nie nejaká direktíva, predpis, nariadenie, či príkaz, ktorý sa musí splniť za každú cenu. Všimnime si dobre to Ježišovo pozvanie: Kto chce ísť za mnou... On nehovorí násilnícky, ale jemne pozýva človeka k nasledovaniu.

Všimnime si rozhovor Petra s Kristom. Peter, po vypočutí Ježišovej predpovede, uponáhľane a ostro hovorí: To sa ti nesmie stať. Aj Kristus mu odpovedá tvrdo: Choď mi z cesty, satan. Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre veci Božie, len pre ľudské. Za tvrdú reč dostáva i tvrdú odpoveď.

Keď si vyjasnia veci, Ježiš predkladá svoju ponuku. Ukazuje pravdu, ktorá je možno tvrdá. Nezakrýva veci, ale hovorí otvorene, čo sa s ním stane a potom ponúka spôsob nasledovania cez kríž. Ale – a to je dôležité - v rešpektovaní slobody človeka.

Je rozdiel v tom, keď predstavíme kríž násilníckym spôsobom. Vtedy máme pred ním strach. Bojíme sa kríža, ktorý by sme mali niesť. A radšej ho neprijímame. Ak sa slobodne rozhodujem pre Krista, tak sa rozhodujem v slobode i pre kríž. Pretože Kristus bez kríža, to nie je pravý Kristus.

Kríž a utrpenie, ktoré je s ním spojené, to je vždy niečo ťažké. Ak ho prijímam, tak jedine v slobode. A to je podstata Kristovho nasledovania. Slobodné je v tom, že ho musím urobiť ja sám, neurobí to za mňa nikto iný. V tom spočíva moja sloboda Božieho dieťaťa. Ak prijmem kríž, tak ho mám prijímať vo vedomí, že Boh ma nezbaví utrpenia pri jeho nesení, ale mi pomôže v utrpení kríža. To je podstatné – nie zbavenie sa kríža. To je myšlienka, ktorú nemožno obísť a ktorú si musíme osvojiť.

Presne to isté urobil a prežil aj Ježiš Kristus z tej ľudskej stránky. Aj on sa slobodne rozhodol prijať kríž. Niesol ho celý život, ktorý bol jednou veľkou krížovou cestou. Ani jeho Boh nezbavil kríža, ktorý prijal v poslušnosti plnenia Otcovej vôle. Ale bol to on, ktorý mu pomáhal v jeho nesení. Až po samý koniec na Kalvárii.

Ak som si v svojej slobode zvolil kríž, musíme sa ďalej učiť objavovať v ňom jeho krásu. Nie v tých našich ľudských, ktoré si možno bezdôvodne pridávame a kladieme jeden druhému na plecia. Ale v tom pravom, Božom, Kristovom kríži. V ktorom je ukrytá naša spása. A to, čo je ukryté, to musí vychádzať na povrch. To musíme predovšetkým hľadať. Tak ako hľadáme celý náš ľudský život, tak v tomto hľadaní má svoje miesto aj hľadanie zmyslu Kristovho kríža.

To preto Pavol apoštol neustále opakoval – my hlásame Krista ukrižovaného. Pretože v ňom objavil to, čo hľadal. Svoje všetko. Najväčší poklad svojho života. Ježiša Krista ukrižovaného, ktorý sa mu zjavil na jeho ceste do Damašku. A ku ktorému sa pripodobnil svojím utrpením počas ohlasovania práve ukrižovaného Krista. Za všetko hovoria jeho slová – Na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.

Aj my by sme mali v duchu týchto Pavlových slov povedať to isté – my hľadáme Krista ukrižovaného.

Ak si Boh neváhal zvoliť kríž ako nástroj svojej moci, ani my si nemáme voliť nič iné, len to, čo nám poskytol ako vzor sám Boh. Vtedy pochopíme naplno jeho dnešnú výzvu z evanjelia – Kto chce ísť za mnou... Amen.

Stanislav Brtoš