Pomaly, ako ubúdajú dni jeden za druhým, sa blížime k záveru občianskeho roka. Znova budeme konštatovať, že sme o rok starší a budeme robiť akúsi rekapituláciu uplynulého roka. V školách to nerobia v decembri, ale na konci školského roka. Ani Cirkev sa nepridržiava svetského kalendára. Má svoj liturgický, podľa ktorého sa riadi život Cirkvi a tým aj veriaceho človeka. Koniec liturgického roka pripadá v cirkevnom kalendári na sviatok, či slávnosť Krista Kráľa, tohto roku na 22. novembra.

Čo nám môže povedať tento sviatok a jeho názov v dnešnej dobe a pre dnešný svet?

Vieme zo Svätého Písma, čo povedal Kristus Pilátovi, keď sa ho Pilát pýtal, či je židovským kráľom. Vtedy Kristus odpovedal slovami – „moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“ (Jn 18,36).

O aké kráľovstvo teda ide? Na jednej strane nie je z tohto sveta, na druhej strane vo Svätom Písme čítame, že Kristus na začiatku svojho verejného účinkovania a potom veľakrát povedal, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, dokonca ide až tak ďaleko, že hovorí: Božie kráľovstvo je medzi vami.

Kristus síce povedal pred Pilátom, keď sa ho pýtal, či je kráľom: áno som. Ale hneď ho aj uvádza na pravú mieru. Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Povedané našou ľudskou rečou, jeho kráľovstvo nie je svetské, pozemské, vybudované ľudskými rukami, násilím, vojenským ťažením, mocou silnejšieho. Jeho kráľovstvo je kráľovstvom Božím, ktoré nám priniesol na svet.

V kráľovstve Božom vládnu iné zákony ako v kráľovstve ľudskom. Kráľovstvo Božie je o láske, milosrdenstve, o sklonení sa Boha k človekovi.

Ak teda hovoríme, že Božie kráľovstvo je o láske, tak predovšetkým o Božej láske. Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal život večný (Porov. 1 Jn 4,9). Ježiš je viditeľným stelesnením Božej lásky v tomto svete.

Láska, to je predovšetkým záležitosť srdca. Aj Božia láska sa ma dotýka predovšetkým cez srdce. A to nemôže ostať zatvrdnuté voči Božiemu dotyku. Ak Kristus hovorí, že Božie kráľovstvo je v nás, tak potom predovšetkým v ľudskom srdci. Ak liturgickou slávnosťou oslavujeme Krista ako Kráľa – tak potom predovšetkým ako Kráľa ľudských sŕdc.

Aký je teda Kristus Kráľom? Určite nie svetským, ktorý je nedobytný, uzatvorený vo svojom kráľovskom paláci. Kristus naopak, ukázal tú najväčšiu lekciu všetkým kráľom sveta, kto je to opravdivý kráľ. Azda najkrajšie to vyjadrujú slová z hymnu, ktorý nám opisuje apoštol Pavol v Liste Filipanom – Ježiš Kristus, hoci mal božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého. Vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľudom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušný až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno, v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával – Ježiš Kristus je Pán, na slávu Boha Otca (Porov. Flp. 2,5-11). Toto je skutočný kráľ ľudského srdca. Ktorý sa stal podobný nám a položil život za každého z nás, aby sme mohli vstúpiť do Božieho kráľovstva.

Sv. Ján to opisuje takto: nik nemá väčšej lásky ako ten, kto položí život za svojich priateľov (Porov. Jn 15,13). Iste poznáme slová apoštola Pavla – keby som hovoril jazykmi ľudskými aj anjelskými a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal (Porov. 1 Kor 13,1). Ak by sme poznali dobre Kristovo evanjelium, čo nie je nič iné ako Kristovo slovo pre človeka, tak by sme iste prišli k záveru, že ono nám nič neprikazuje – okrem lásky.

Skutočne, láska bude jediným dokladom, ktorým sa budem môcť preukázať pri vstupe do Božieho kráľovstva. Môžem robiť aj veľa dobrých skutkov, ale keď ich budem robiť bez lásky, nebudú mať žiadnu cenu. Hodnota skutku sa meria a váži láskou. Láska bude tým správnym kľúčom, ktorým si budem môcť otvoriť dvere do Božieho kráľovstva.

Ak teda Láska je sám Boh, aj moja cesta k nemu môže byť len cestou lásky. Všetci sme sa narodili preto, aby sme milovali. Láska je jediným zmyslom nášho života a naším jediným cieľom.

Ak som na začiatku hovoril, že Božie kráľovstvo je o láske, milosrdenstve a sklonení Boha k človekovi, tak tu máme základný návod pre vstup do Božieho kráľovstva. Jedine láska je schopná skloniť sa.

Aj ja, ak sa chcem skloniť pred Bohom, tak iste nie v svojej pýche, namyslenosti, v svojej hrdosti. Jedine človek so srdcom naplneným a túžiacim po láske je schopný skloniť sa. A keď sa skláňam pred Bohom, to je to najkrajšie gesto môjho ľudského života.

Tajomstvo svätých spočíva jedine v tom, že milovali. Stať sa svätým nie je až také ťažké, nedostupné. Všetci môžeme byť svätí, ak budeme dostatočne milovať. Boha, svojho blížneho i seba samého. A toto nám povedal už pred dvetisíc rokmi Kristus v dvoch najväčších prikázaniach – v prikázaniach lásky.

Kristus Kráľ – Kráľ Lásky. Dovoľme mu teda, aby sa stal vo svojej láske aj kráľom našich ľudských sŕdc.

Stanislav Brtoš