Ježiš povedal svojim učeníkom: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde ten čas. Je to tak, ako keď človek odcestuje: opustil svoj dom, svojim sluhom odovzdal moc, každému určil prácu a vrátnikovi prikázal bdieť.
Bdejte teda, lebo neviete, kedy príde pán domu: či večer, či o polnoci, či za spevu kohúta alebo ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane!
A čo hovorím vám, hovorím všetkým: Bdejte!“ (Mk 13, 33-37)
Začiatok cirkevného roka slávime podľa liturgie jedným prekrásnym liturgickým obdobím, ktorý sa nazýva advent. Nemusíme hľadať dnes už v odborných knihách, či slovníkoch, aký je pôvod tohto slova, ktorý znie skoro v tej istej podobe aj v slovenčine. Dnes stačí kliknúť na internete vo vyhľadávacích programoch a dozvieme sa všetky možné varianty jeho pôvodu, významu a obsahu. Až tak sme pokročili v technike. Ale kam sme pokročili v ľudských vzťahoch a v našom ľudskom živote? Pozrime sa okolo seba, čo všetko prežívame. Všade sa hovorí o kríze ekonomickej, globálnej, o zdražovaní potravín, v každom kúte sveta sa vynárajú nepokoje, nové a nové vojny, mnohé prírodné katastrofy, stúpa nezamestnanosť a rastú sociálne nepokoje... Nebudem radšej viac vymenovávať, lebo sú to všetko samé negatívne veci a javy. K tomu ešte nový vírus, ktorý zásadne zmenil doterajší spôsob života celého sveta. Človek je pomaly znechutený životom a hľadá východisko. Kde ho ale nájsť?
Advent v tom pravom slova zmysle je nádejou v živote veriaceho človeka. Je to príprava na to každoročne opakované slávenie vianočných sviatkov, ktoré v kresťanstve znamenajú narodenie Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a zostúpil uprostred ľudstva na túto zem. Vtedy sa medzi nami zrodila láska. A to je to jediné, čo človek potrebuje neustále a najviac vo svojom živote. My sa potrebujeme znova obrátiť k Láske. Doslova vpustiť lásku do svojho života. Pretože len v láske dokážeme nanovo objaviť nádej a zmysel života. Bez lásky nedokážeme obnoviť všetko to, v čom sa nachádza dnešný človek a celý svet. Potrebujeme láskavé srdcia jeden voči druhému, aby sme pomaly dokázali vyjsť z toho všetkého zla, do ktorého sme sa dostali. Boh nám ju dáva neustále, vo svojej dobrote a štedrosti. Aj na tieto Vianoce sa znova, tak ako každý rok, zrodí medzi nami. Len my sa musíme dôkladne pripraviť na jej prijatie. K tomu nám slúži aj toto adventné obdobie. Pripraviť sa dostatočne a hlavne v túžbe po nej. V ochote chcieť ju znova objaviť a prijať uprostred nás. Bez lásky niet nádeje a východiska. Ale v láske možno dosiahnuť všetko. Nie nadarmo sa hovorí to staré, ľudové, že láska dokáže aj hory prenášať. Božia láska dokáže oveľa viac. Božia láska dokáže uzdraviť všetko zlé, hriešne v ľudskom živote a v ľudskom srdci. Boh z lásky obetoval svojho jediného Syna pre spásu a záchranu človeka.
Nech aj toto adventné obdobie je pre nás výzvou ešte viac a hlbšie sa obrátiť smerom k Bohu, aby nás znova naplnil svojou láskou. Aby sme boli viac ako inokedy pripravení na stretnutie s ňou, keď sa aj tohto roku medzi nami zrodí uprostred vianočnej noci.
Advent je očakávanie Kristovho príchodu. On prišiel na tento svet v Betleheme. To je jeho prvý príchod. A znova príde, tak ako čítame v Svätom Písme, na konci vekov v sláve svojich anjelov. A práve medzi tým prvým a druhým príchodom prichádza neustále – duchovne – zvláštnym spôsobom v Eucharistii, cez sviatostný znak. Eucharistia, ktorú slávime, to je ovocie prvého Kristovho príchodu. Nová a večná zmluva, ktorú Boh uzavrel prostredníctvom svojho Syna Ježiša Krista a vykúpeným ľudstvom. Moja účasť na Eucharistii (teda na svätej omši, ale aj osobne na prijímaní Eucharistie) je zároveň aj neustála, permanentná, denno-denná príprava na jeho druhý príchod v sláve. Preto aj toto liturgické obdobie adventu najvhodnejšie oslavujeme a vyjadrujeme eucharisticky. Ranné rorátne sväté omše, v ktorých symbolicky svetlo lampášov pripomína príchod Krista ako nové Svetlo sveta, ktoré zažiari v temnote noci. Adventné vence, na ktorých sa postupne rozsvecujú každý týždeň jednotlivé sviece, akoby pripomínali pribúdajúce svetlo, ktoré zasvieti v Kristovi tomuto svetu.
Slávenie Eucharistie, to je – inými slovami povedané – ustavičný advent. Vyznávame v nej vieru v Kristov prvý príchod a zároveň očakávame splnenie blaženej nádeje v Kristov druhý príchod v sláve.
Veď napokon pre veriaceho človek pokrsteného v Ježišovi Kristovi je od chvíle krstu celý jeho ľudský život jedným veľkým adventom, je ako príprava na stretnutie s Kristom natrvalo a naveky vo večnosti.
Stanislav Brtoš