V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.

Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (Lk 2, 1– 14)

Slávime dve udalosti – pamiatku narodenia Ježiša Krista, keď sa Pán Ježiš zrodil uprostred betlehemskej noci, a slávime túto pamiatku uprostred sv. omše, eucharistického slávenia, keď sa znova a znova rodí Kristus medzi nami. Tak môžeme povedať, že betlehemskú noc slávime vlastne stále, počas celého roka. Ak dnes zvlášť, tak potom preto, aby sme vzdali vďaku Bohu za ten okamih, keď Boh zostúpil k nám vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi – a odvtedy je neustále s nami a medzi nami.

V zrodení Ježiša Krista sa zrodila nanovo láska v tomto svete. V slávení Eucharistie sa rodí ďalej, nikdy neprestáva, pokračuje, pretože láska – tá Božia – nepozná hraníc. Láska je večná, nekonečná, ako je večný a nekonečný sám Boh. Láska Božia je rozliata do celého sveta.

To dvojité, či dvojaké slávenie tejto noci – to betlehemské i to eucharistické – sa však nedeje kdesi mimo nás, ale uprostred nás. Je tu pre nás a má sa diať v nás.

Tak ako pastieri, ako traja králi putovali na miesto narodenia, tak toto putovanie je znova dvojaké – Božie putovanie k nám, k človekovi, a zároveň naše putovanie k Bohu. My sme tu všetci ako pútnici, ktorí sem prišli. Sme ako pastieri, ako traja králi, aby sme sa prišli pokloniť zrodenému Ježišovi Kristovi.

Nevadí, kto sme, či jednoduchí pastieri, ktorí nič so sebou nemali, alebo vznešení mudrci či králi, ktorí priniesli vzácne dary. Dôležitý je postoj človeka – vedieť sa skloniť z vďaky, z úcty a z lásky pred Bohom, pred tým najväčším a najkrajším Božím darom, pred Láskou samou.

Tak, ako sa Boh sklonil pred nami v nevinnom dieťati, tak aj my sa potrebujeme skloniť pred ním, pred darom najväčším, pred Láskou samou.

Kristus sa zrodil v Betleheme, v jasliach, pre celý svet, pre každého človeka. A ak sa zrodil a rodí aj dnes, tak tým Betlehemom, tými betlehemskými jasľami má byť predovšetkým moje ľudské srdce. Srdce, ktoré má celkom patriť Kristovi – tomu, ktorý je kráľom a strediskom všetkých ľudských sŕdc, ako sa to modlíme aj v Litániách k Božskému Srdcu Ježišovmu.

Apoštol Pavol nám píše: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom, zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, zjavila sa jeho láska k ľuďom.“ To sú slová, ktoré ohraničujú celý náš ľudský život. Slová, ktoré zasahujú srdce človeka.

Boh nám poslal svojho Syna v ľudskom tele, aby nám jasne ukázal cestu a spasil nás.

Boh sa rozhodol stať sa jedným z nás. Vziať na seba ľudskú podobu, aby sa ešte viac priblížil k človekovi. Toto je zmysel Vianoc, zmysel Kristovho narodenia medzi nami. Boží zápas o človeka, o toho, ktorý je Božím dielom, vrcholom celého tvorstva, ktorý nosí v sebe Boží obraz a podobu. A to je Božia láska. Ak sa človek vzďaľoval od Boha, tak Boh urobil teraz presný opak. On sa priblížil k človekovi práve tým, že sa stal jedným z nás.

Ak človek nerozumel Bohu a ho nevidel, tak Boh sa zrodením v Kristovi rozhodol pre viditeľný spôsob. Už sú to nielen slová, ako to bolo v Starom zákone, keď sa zjavil napr. Mojžišovi slovami: „Ja som, ktorý som“ v podobe horiaceho kra, už nielen tak, ako sa prihováral skrze prorokov, anjelov, teraz sa zjavil skutočne celý vo svojej podstate, keď sa zjavil svetu ako osoba.

Kristus sa zrodil v tichosti, mimo hluku sveta, na jednoduchom mieste. Sám Boh si vybral toto miesto. A neskôr Kristus podobne, keď začal svoje verejné účinkovanie, si volí tiché miesto púšte ako miesto modlitby.

Aj Boží chrám, sv. omša – Eucharistia a jej slávenie ako neustále rodenie sa Krista medzi nami je podobným miestom. Mimo sveta, v tichu, v kontemplácii.

Pri Kristovom narodení zazneli slová „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. To sú slová anjelov, sprevádzajúcich Kristov príchod a jeho narodenie.

Nech aj my prežijeme tieto sviatky v tom istom Duchu – v oslave Boha a v pokoji svojho srdca i duše – i sami, i všetci spoločne v Božom chráme i v každej ľudskej rodine.

Stanislav Brtoš

Stanislav Brtoš
Vianoce

Spomeňme že si
na detské chvíle
na Vianoce dávne

ako sa koláč miesi
na atmosféru
ale tak zjavné

dni lásky a plno pokoja
na čaro čo cítiť
všade navôkol

a predsa to isté Otcova vôľa
to bola vykúpiť spasiť
aby slobodný si bol

doba sa mení
Vianoce nie
tie sú o tom istom

ani teraz to inak neni
opäť Boh na svet príde
a posvätí Kristom

ktorý sa zrodí
o polnoci
medzi nami

uprostred ľudí
a znova v pomoci
aby sme neboli sami

opustení. 

Zo zbierky „Citlivá zóna“, 2014