V Čemeri aj pri príležitosti Turíc pokračovali vo fotografovaní sviatočného odievania ľudového kroja. Ako sme našich čitateľov už informovali, predsedníčka Slovenskej národnostnej samosprávy v Čemeri Alžbeta Szabová v depozitári Národného národopisného múzea pozbierala fotografie o jednotlivých sviatkoch v Čemeri, tak cirkevných ako rodinných, a postupne chce oživiť niekdajšie príležitostné fotografie z dávnych čias. Tak sa stretli pred Turícami, aby si pripomenuli tradíciu nosenia „ohnivô“.

A. Szabová vykreslila tieto zvyky takto: „Tieto šaty si v Čemeri obliekali dvakrát do roka, tak katolíčky ako aj evanjeličky, na Nový rok a na Turíce. Súčasťou je sukňa z ťažkého brokátu, na tmavomodrom základe sú červené ruže, symbolizujúce jazyky plameňa. Zaujímavosťou odevu je, že keď je pekný čas a teplo, tak oplecko je bohato vyšívané, s takzvanými perkálovými rukávcami. Na pleciach majú vždy ručník v tej istej farbe ako sukňa. Pruslík musel byť vždy zakrytý, veď bol kedysi vo funkcii podprsenky. Nevykladal sa na von. Hoci dnes už nosia mamiky pruslík tak, že ho vidno, ale kedysi to tak nebolo. Bez ručníka na pleciach a cez prsia začiatkom 20. storočia nevyšli z domu. Ak bolo chladno, tak si obliekali vizitku s dlhými rukávmi, obyčajne v zhodnej alebo aspoň harmonizujúcej farbe ako sukňa. Aj na vizitku si ženy viazali šatku so strapcami. Ak bolo v rodine viac žien a nemali dosť „ohnivô“ sukní, tak si staršie mohli obliecť fialovú, dievčatá ružovú sukňu. Bolo to zriedkavé, veľmi sa snažili, aby mal každý modročervený brokátový odev. Hoci – ako kedysi, aj teraz – musíme doviezť túto drahú látku zo zahraničia a na jednu sukňu, vizitku, šatku treba 10 metrov. Dievčatá mali za ostaných 150 rokov vo sviatok vždy biele pančuchy, ženy harmonizujúce s farbou sukne, na Turíce najčastejšie modré. Pôvodné fotky pochádzajú z roku 1953, keď bola u nás Anna K. Hajdú a zvečnila dievčatá v evanjelickom kostole. Na turíčnom fotografovaní sa nás zišlo 23. Okrem dievčat prišli aj tri naše mamiky, ktoré ešte aj dnes chodia v kroji a ďalšie naše pomocníčky z radov staršej generácie. Aj členky slovenskej samosprávy. Ba dokonca aj niekoľkí chlapci sa k nám pridali.“

-tre

Foto: Csaba Szarvas