V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“

Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk1,39-56)

Iste boli v našom živote chvíle, keď sme akosi viac prežívali radosť zo života, keď sme vykonali niečo, na čo sme boli hrdí, keď sa nám vydarilo nejaké dobré dielo. Boli a sú udalosti, na ktoré mnohí napísali dokonca literárne diela, či už poéziu alebo prózu, prípadne zložili hudobné diela. Na počesť významných udalostí sa stavajú pomníky, pamätníky. Človek sa chce jednoducho zavďačiť tomu, čo prežil, čo ho potešilo, čo znamenalo pre neho niečo veľké uprostred jeho života. Každé takéto dielo vyjadruje vnútorné rozpoloženie, vnútorné cítenie človeka, jeho vnútornú vďačnosť.

Môžeme povedať, že aj slová z dnešného evanjelia, Máriin Magnifikat – to známe „Velebí moja duša Pána“ – je vyjadrením vnútorného cítenia Panny Márie po všetkých tých udalostiach, ktoré sa odohrali v jej živote. Jej slová vyjadrujú jej pravý vzťah k Bohu. Je to vlastne Máriina odpoveď, Máriino zvolanie na Alžbetine slová, ktoré zazneli počas jej návštevy u svojej príbuznej.

Velebí moja duša Pána – ktorá duša by od chvíle, čo zakúsi takú blízkosť Boha vo svojom živote, mohla konať ináč? Aj my máme za čo každý deň zvelebovať Boha, za všetko, čo nám dal, za život, ten pozemský i za život milosti, ktorý nám deň čo deň ponúka. Za toľké milosrdenstvo, ktoré má s nami po toľkých našich pokleskoch. Za každé odpustenie v našom živote. Za mnohé dary, predovšetkým za najväčší dar – seba samého, za dar Božieho Syna.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice – poníženosť Panny Márie je neustálym príkladom a vzorom aj pre naše putovanie po ceste života. Lebo bez poníženia sa človek veľmi ľahko vzdiali od Boha. Povýšený človek je dosť hrdý na to, aby uznával vo svojom živote ešte niekoho iného okrem seba.

Ak sa dokázal Boh ponížiť a stať sa jedným z nás, človekom, človek sa nemôže stavať vyššie ako je, iba Boh ho môže povýšiť a to do stavu Božieho dieťaťa.

Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia – prorocké slová. Blahoslavená si, lebo si uverila, čo ti Pán povedal. Už príbuzná Alžbeta Máriu blahoslaví. Odvtedy tak robí celé ľudské pokolenie, lebo sa stala Matkou Božou, našou Matkou, ona najviac spomedzi ľudí prispela k vykúpeniu človeka.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný – naozaj veľké. Pretože to, čo robí Boh v živote Márie, každé jeho dielo, si zaslúži pomenovanie veľké. A nielen v živote Márie, ale aj v našich životoch. Božie konanie je vždy neporovnateľne veľké oproti tomu, čo človek robí a dokáže vo vzťahu k Bohu.

A sväté je jeho meno – Mária tu len opakuje, čo Boh povedal sám o sebe už v Starom Zákone: – Buďte svätí, ako ja som svätý. A čo Pán Ježiš znova pripomenul: – Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Nebeský Otec.

A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie – proroctvo z Máriinho Magnifikatu sa priamo spĺňa v našich časoch. Boh zjavil Faustíne Kovaľskej seba ako prameň milosrdenstva. Ako veľmi sa aj my môžeme priamo zapojiť do týchto Máriiných slov modlitbou ruženca k Božiemu milosrdenstvu, deviatnikom k Božiemu milosrdenstvu, prežívaním tajomstva nedele Božieho milosrdenstva.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka – lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. Boh je vždy verný tomu, k čomu sa zaviazal. Je verný nielen tomu, čo sľúbil vyvolenému národu, ale celému jeho potomstvu. Tým potomstvom je každý, kto uverí Ježišovým slovám. Aj my sem patríme, ktorí sme boli pokrstení v Ježišovom mene. Aj my sme teda súčasťou zmluvy, ktorú raz navždy uzavrel Boh.

Tak ako Mária, aj my máme za čo zvelebovať Boha, aj my máme za čo ďakovať, lebo nám ustavične preukazuje svoje milosrdenstvo. Tým, že sa nám sám ponúka a dáva v osobe Ježiša Krista, aj nám robí v našich životoch veľké veci. Nech teda aj naša duša z celej svojej hĺbky zvelebuje Boha.

(sb-vzs)