Keď Ježiš so svojimi učeníkmi a s veľkým zástupom odchádzal z Jericha, pri ceste sedel slepý Bartimej, Timejov syn, a žobral. Keď počul, že je to Ježiš Nazaretský, začal kričať: „Ježišu, syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Mnohí ho okríkali, aby mlčal; ale on ešte väčšmi kričal: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš zastal a povedal: „Zavolajte ho!“ Zavolali slepca a vraveli mu: „Neboj sa! Vstaň, volá ťa!“

On odhodil plášť, vyskočil a šiel k Ježišovi. Ježiš mu povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu odpovedal: „Rabboni, aby som videl!“ A Ježiš mu povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel za ním po ceste. (Mk 10, 46b-52)

 Príbeh o uzdravení slepého Bartimeja je posledným zázračným uzdravením, ktoré evanjelista Marek zaznamenal vo svojom evanjeliu. Je to udalosť, ktorá predchádza Ježišovmu vstupu do Jeruzalema a zaznamenávajú ju aj evanjelisti Matúš a Lukáš. Aj keď sa možno zdá, že ide o jeden z mnohých príbehov o uzdravení, ktoré vykonal Ježiš pred očami apoštolov či zástupmi ľudí, predsa v sebe nesie a skrýva niektoré osobitné prvky.

Je to jediné miesto, kde sa spomína aj konkrétne meno uzdraveného človeka. Bartimej. Čo v preklade znamená Timejov syn, pretože aramejské slovo bar znamená syn. Možno ho evanjelista Marek spomína preto, lebo neskôr zohral Bartimej v jeruzalemskej cirkvi nejakú významnú úlohu.

Mesto Jericho, ktoré sa spomína, leží severne od Jeruzalema, v blízkosti Jordánu a Mŕtveho mora. Tam chodievali v tom čase bohatí ľudia tráviť zimné mesiace, pretože tam bolo teplejšie a príjemnejšie. Aj Herodes tam mal luxusné sídlo. Jericho tak bolo akýmsi rekreačným a kúpeľným mestom Palestíny. Zároveň ale bolo aj centrom nemravnosti a nemalo medzi Židmi dobrú povesť. Pred bránami mesta bolo množstvo hendikepovaných ľudí, ktorí prosili o almužnu domácich alebo pútnikov, ktorí putovali cez Jericho do Jeruzalema. Je to najnižšie položené mesto sveta. A tak Bartimej, ktorý žobre kdesi nízko (doslova najnižšie), je obrazom nás všetkých, ktorí sme sa ocitli na dne ľudskej biedy a hriechu.

Zástup s učeníkmi, ktorí idú s Ježišom, majú dôležitejšiu úlohu, poslanie. Čaká ich niečo triumfálne, čo sa má stať v Jeruzaleme. Preto odbíjajú Bartimeja, akéhosi žobráka. Ale Ježišov postoj je iný. Pre neho je slepý Bartimej rovnako dôležitý. Jeho srdce sa otvára Bartimejovi. Vidí biedu človeka a zastaví sa. Tu by sme mohli použiť príklad podobenstva o milosrdnom Samaritánovi, keď istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov, ktorí ho ozbíjali, doráňali a nechali ho takto samého. Okolo prechádza kňaz, levita a Samaritán. Všetci traja vidia, čo sa stalo. Kňaz a levita sa však nezastavia. Iba Samaritán sa pristaví a začne konať. Ježiš koná podobne. Vidí a zastavuje sa. Nemožno vidieť a obísť. Preto ten známy výrok Ježiša v evanjeliu na adresu farizejov: „máte oči a nevidíte“. Ježiš je pre nás tým najmilosrdnejším Samaritánom. Ako podobne sa správa terajší pápež František, keď sa tak často zastavuje pri komkoľvek.

Viacnásobná prosba Bartimeja, ktorou sa obracia na Ježiša, je príkladom neodbytnej a vytrvalej prosiacej modlitby. Doslova búcha, bije, tlčie na to Ježišove srdce, ktoré sa nad ním doslova láme.

Azda banálna, jednoduchá vec v príbehu. Slepec po výzve, aby pristúpil k Ježišovi, odhadzuje plášť. Možno to jediné, čo má. Plášť bol pre neho vzácnym majetkom. Pretože pre žobrákov bol nevyhnutnou prikrývkou počas chladných nocí. A cez deň sa do rozprestretého plášťa zbierala almužna. Symbolickým odhodením plášťa sa vlastne vzdáva svojej jedinej istoty, ktorú má. Ale má to aj hlbší zmysel. Zanechanie starého spôsobu života a rozhodnutie kráčať za Ježišom. Spomeňme si teraz na podobenstvo o bohatom mladíkovi, ktorý prichádza za Ježišom s otázkou, čo má robiť, aby získal večný život. Vtedy mu Ježiš vymenuje Božie prikázania. Bohatý mladík hovorí, že toto všetko zachoval. A Ježiš hovorí, že mu chýba už len jedno. Predať svoj majetok, rozdať chudobným a potom prísť a nasledovať ho. Vtedy bohatý mladík odišiel od neho smutný. Aký rozdiel. Bartimej zanecháva všetko, čo má, je uzdravený a nasleduje Ježiša.

Dôležité slová: „choď, tvoja viera ťa uzdravila“. Bez viery v Ježiša by to bol iba príbeh možno o súcite nad ľudskou biedou. Ale viera v Ježiša robí z neho nadčasový príbeh lásky Božieho Syna ako milosrdného Samaritána už viac ako dve tisícročia všade tam, kde sa hlása Kristovo evanjelium. Viera, ktorá uzdravuje. Príbeh aktuálny aj pre dnešného človeka. Koľkí potrebujú v tomto svete vysloviť, doslova vykríknuť: „Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou“. Amen.

(sb-vzs)