Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“ (Sof 3, 14-18a)
Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. (Flp 4,4-7)
Tretia adventná nedeľa je aj dňom radosti – tzv. nedeľa Gaudete. I prvé dve čítania nám ju pripomínajú a hovoria o nej. Veď napokon aj samotný advent je obdobím radosti – pretože je jednak prípravou človeka na slávenie pamiatky Pánovho príchodu medzi nás, Pánovho narodenia, ale zároveň i pripomenutím, že sa máme pripravovať a zároveň v radosti chystať na druhý Pánov príchod.
My vieme, že popri mnohých ťažkostiach sú v našom ľudskom živote i chvíle mnohých radostí, keď napr. vieme, že sa stretneme s niekým, kto nám je veľmi blízky a dlho sme sa nevideli, či s kamarátom, priateľom... Človek sa teší z mnohých iných situácií v živote. Ale keď sa pozrieme na čokoľvek, čo nám spôsobuje a prináša radosť, predsa tá radosť nie je úplná. Príde možno k očakávanému stretnutiu, srdečnému zvítaniu, dlhým rozhovorom, ale to všetko prejde, radosť pominie a potom nastáva ten zvyčajný bežný každodenný život. Ešte stále nám niečo chýba.
Druhé čítanie z listu Filipanom nám hovorí o inej radosti. O radosti v Pánovi. To sú slová apoštola Pavla: „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem, radujte sa.“ (Flp 4,4-5) Čo je to za radosť a či je azda možné tak žiť, ako nás k tomu vyzýva apoštol Pavol? Ako to písal Filipanom? Pozrime sa bližšie, za akých okolností píše Pavol tieto slová povzbudenia. Píše ich z väzenia, teda za krajne nepríjemných podmienok. Čo ho viedlo k takémuto nádhernému povzbudeniu? Práve to, že aj napriek nepríjemnej vonkajšej situácii prežíval v ťažkom položení vnútornú radosť. Radoval sa v každom okamihu svojho života, či bol na slobode, alebo vo väzení; prenasledovaný, v nebezpečenstvách – od tej chvíle, keď sa mu zjavil vzkriesený Kristus na ceste do Damašku. Stretol to najväčšie šťastie, najkrajšiu radosť svojho života. To sú tie jeho krásne slová, ktoré vysloví inokedy: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“. Preto cíti radosť aj vo väzení.
Toto je tá opravdivá radosť, ktorá dokáže naplniť každého človeka, náš vnútorný život. Radosť, ktorá nepominie a trvá za všetkých okolností. V šťastí i v nešťastí, v úspechu i neúspechu, v mladosti i v starobe, v každom životnom stave a povolaní... Radosť z Pána, ktorá dokáže prevýšiť všetko ostatné.
Iste aj my máme skúsenosť, že sme v živote zažili okamih Božej blízkosti. Keď sme vlastne dovolili Bohu, aby sa k nám priblížil oveľa viac ako inokedy. Možno to bola naozaj iba chvíľka z môjho života. Ale taká silná, na ktorú sa nezabúda. A ak len chvíľka, tak len preto, lebo sa ma ešte celkom nezmocnil Kristus, tak ako sa zmocnil apoštola Pavla.
Pavol ale ďalej pripomína Filipanom: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu“ (Flp 4,6) a dodáva: „A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ (Flp 4,7) K tomu smeruje tá pravá radosť, o ktorej píše Filipanom. Takáto radosť zo života s Kristom prináša do vnútra človeka Boží pokoj. Ten pokoj, po ktorom túži každý jeden z nás. Pretože človek – to je aj niečo Božie. To je tá naša neustála túžba – túžba po Bohu. Veď nádherne to vyjadril svätý Augustín, keď povedal: „Nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe.“ My vieme, že tým darcom pokoja je sám Kristus, ktorý zostúpil z nebies na túto zem. Vo svätej omši sa modlíme takého nádherné slová: „Pane, Ježišu Kriste, ty si povedal svojim apoštolom, pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi a podľa svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.“
To sú tiež slová anjelov, ktoré zazneli na adresu pastierov pri Kristovom narodení „a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. O tom istom pokoji hovorí Kristus apoštolom, keď sa im zjavuje po svojom zmŕtvychvstaní: „Pokoj vám. Ja som to, nebojte sa.“
Nech teda je aj pre nás táto 3. adventná nedeľa takou opravdivou radostnou. Nedeľou naplnenia takýmto Božím pokojom. Aby sme ju mohli prežiť i napriek ťažkému obdobiu, ktoré všetci prežívame, s vnútornou radosťou a v pokoji v zmysle slov apoštola Pavla.
(sb – vzs)