... Narození pamatujme Krista,
Spasitele svého, V chudobě na svět
přišlého, A poníženého.

Takto sa začína dnes už menej známy vianočný spev z nášho evanjelického spevníka Tranoscius. Ja osobne som mal bližší vzťah k inej piesni: Narodil se Kristus Pán: Veselme se... Keď som bol malý, vždy mi to spievala moja babka. A tie časy boli veselé a radostné. Okrem toho by som vyzdvihol v Čabe najznámejší kračúnsky spev Čas radosti, veselosti.

V každej z týchto piesní nájdeme slová radosť a veselosť. Minule som našiel krátky film Jána Győriho, bývalého evanjelického farára v Békešskej Čabe, s názvom Tranoszciusz, v ktorom zachytil aj vianočné zvyky. Je dojímavé vidieť staré čabianske ženy, ako chodia od domu k domu a trasľavými hlasmi spievajú za jablká alebo orechy. Presnejšie povedané, spievajú, aby potešili seba aj ostatných ľudí. To je podstata a hlavné poslanie Tranoscia. Bohužiaľ, v dnešnej konzumnej spoločnosti altruizmus upadá. Keď dnes robíme niečo pre druhých, očakávame niečo na oplátku. Alebo si na to ani nenájdeme čas. Adventné obdobie je pôvodne časom ticha. Každý to rád hovorí, ale nerobí to. Utekáme, ponáhľame sa a sme stále viac roztržití, čo je v úplnom rozpore s posolstvom Tranoscia.

Sme si navzájom odcudzení. K tomu sa pridala pandémia koronavírusu. Ak sme mali šťastie, museli sme sa vyhnúť „len“ osobným stretnutiam. Naše kostoly boli zatvorené, ale pre nás bolo dôležitejšie zatvorenie obchodov. Nemohli sme si kúpiť nový telefón, oblečenie alebo len tak ísť nakupovať. Určite málokto z nás myslel na to, že kostol a bohoslužby máme na dosah, a práve touto myšlienkou sa riadil Juraj Tranovský, keď zostavoval tento spevník. Tranoscius nám pomáha, len ho musíme používať tak, ako ho naši predkovia používali stovky rokov. Jeho piesne môžeme využiť na prežívanie našich radostí alebo nám dokonca pomôžu v našom smútku, ktorý, žiaľ, v dnešnej dobe postihuje viac ľudí. Keď spievame tieto nádherné melódie, spomeňme si na rodiny, ktoré na prvý pohľad nemajú veľa dôvodov na radosť.

Máme však tendenciu zabúdať na skutočnosť, že oslavujeme narodenie Ježiša. Čo je pre svet a pre život človeka veľmi veľkým medzníkom, a to musia uznať aj ateisti. Dôležité je to, že štedrý večer je ten deň, keď kresťanská cirkev slávi Kristove narodeniny a my si tak uvedomujeme veľkosť Božej lásky a milosti, ktorá sa k nám skláňa v narodenom Spasiteľovi sveta. Ten, ktorý leží v betlehemských jasliach, je pre náš život dôležitý. A vianočný príbeh to nie je len jeden z pekných príbehov na potešenie sviatočných chvíľ. Ten, ktorý leží v Betleheme, nám prináša život.

S týmito myšlienkami sa vydajme na cestu na štedrovečerné nešpory, alebo len obráťme stránky nášho milovaného Tranoscia a pospevujme si či zaspievajme pár riadkov. Veď práve to je na našom evanjelickom náboženstve úžasné, že nemusíme chodiť každý týždeň do kostola. S Lutherovými postilami a Tranosciom v rukách môžeme organizovať aj domácu bohoslužbu. Ale ak sa rozhodneme ísť do kostola, vzhliadnime na oblohu. A keď sa tam pozrieme a uvidíme vežu Veľkého kostola, ktorý chráni náš ľud, našu čabianskosť a našu vieru, spomeňme si na miestne babky, ktoré mohli byť aj našimi starými rodičmi. Vstúpme do kostola a oživme starú slovenskú liturgiu a spoločne spievajme z milého Tranoscia predkov, lebo to nás robí skutočne evanjelikmi a Čabänmi.

(BPL)

Foto: Bence Püski-Liker, Magdolna Péliová