Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh.

Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo v tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. (Jn 1, 1-5.9-14)

Prežívame najkrajšiu chvíľu celého roka. Toho svetského, i cirkevného. Atmosféru radosti, pokoja, ale i atmosféru, ktorá sa musí dotýkať nášho ľudského vnútra. Dnes si totiž pripomíname tú udalosť, ktorú Boh prisľúbil po tom, čo človek opustil spoločenstvo s Bohom a na čo čakalo celé ľudstvo. Narodenie Božieho Syna Ježiša Krista.

Toto narodenie nádherne opisuje sv. apoštol Pavol: „Zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom“ (Tít 2,11). Zjavila sa dobrota Boha, nášho Spasiteľa, a jeho láska k ľuďom. Zjavila sa v tichom dieťati, odpočívajúcom v lone Panny a Matky. On je náš Boh, Boh s nami, ktorý sa stal jedným z nás.

Ale k tomu ešte pridáva slová: „vychováva nás, aby sme sa zriekli hriešnosti a svetských žiadostí a očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista“ (Tít 2,12-13).

Toto sú slová, ktoré ohraničujú celý náš ľudský život. Kristovo narodenie – ako počiatok našej spásy, a jeho príchod na konci vekov ako cieľ, ku ktorému smeruje celý náš kresťanský život.

Boh sa stal človekom. Jedným z nás. Boh zostúpil vo svojej láske uprostred nás. Práve od tejto chvíle – skrze túto prvotnú udalosť vianočnej betlehemskej noci – zostupuje neustále. Vždy cez Krista v Eucharistii. Preto aj hovoríme o sv. omši, že je to dotyk nebies, nebesia zostupujú v Kristovi doprostred nás.

Čo pre nás priniesol Pán Ježiš, toto malé, nevinné, chudobné betlehemské dieťa?

Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, je znamením nového života. Tak aj Kristus. V podobe malého dieťaťa je znamením toho najopravdivejšieho života, ktorý človek stratil, života Božieho. „A tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi“ (Jn 1,12). Deťmi dobrotivého a láskavého nebeského Otca.

On sa stal človekom aj preto, aby urobil Otca prístupnejším každému z nás a aby sme ho my mohli znova objaviť a poznať v jeho dobrote a láske.

Sv. Ján nám to krásne píše: „Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť“ (Jn 1,18). A sám Kristus povedal o sebe slová: Kto vidí mňa, vidí otca, ktorý je na nebesiach. Lebo ja a Otec sme jedno.

Boh si vyvolil veľmi vzácny a zaujímavý spôsob, ako prehovoriť k človekovi, keď si na to zvolil malé nevinné dieťa. Akoby chcel človekovi pripomenúť tú nádhernú prvotnú nevinnosť v raji.

A skutočne, toto malé dieťa, pre ktoré nebolo ani dôstojného miesta na jeho narodenie, nám prišlo zvestovať, že Boh nás miluje. A nielen prišlo povedať, ale to aj dokázalo svojou obetou za každého z nás.

Ak človek počuje mnoho správ počas života, tá, ktorú nám oznamuje anjel a prvýkrát pastierom – „Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom, dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2,10-11) – je pre každého človeka tá najdôležitejšia, najkrajšia a najradostnejšia správa, ktorá mohla zaznieť na tomto svete. Je to správa, ktorá nám priniesla novú nádej, že od tejto chvíle sa znovu napráva to, čo bolo pokazené medzi človekom a Bohom.

Ako by do tohto celého sveta zaznievali nádherné slová – celý vesmír poslúcha zákony lásky – milujte, milujte, všetko ostatné je ničím.

Francúzsky kňaz, teológ a spisovateľ Michel Quoist to vyjadril takto: „Milovať znamená vyjsť zo seba a letieť k druhým.“ A skutočne – narodením Krista Boh vyšiel zo seba k človekovi. Božia láska zletela na zem, aby sa dotkla celého sveta, aby sa dotkla každého ľudského srdca.

Vianoce – to sú dni, keď sa zjavuje Láska človekovi. Tá láska, po ktorej človek tak neustále túži. Pravá Božia Láska. Láska vždy dokáže nájsť východisko. A Boh, ktorý je Láska, sám vynašiel východisko – práve narodením malého dieťaťa Ježiša Krista.

Nech teda toto zrodenie lásky – Krista – je pre nás tým najväčším darom, pokladom a požehnaním, ktoré sme dostali z neba. Z rúk dobrotivého Otca do našich, ľudských rúk. Aby nás tento dar lásky neustále privádzal k tomu, aby sme aj my svoj život a každého človeka vnímali cez pohľad lásky – ako hovorí sv. Terezka z Lisieux: Láska vám dáva krídla, aby sme mohli zaletieť k nemu, tak ako on zletel k nám v láske Ježiša Krista.

Nech sa aj naše ľudské srdce stane novým Betlehemom, v ktorom sa narodil Ježiš Kristus. Amen.

(sb-vzs)