Keby som položil otázku, kto nepozná slová pašií, ktoré nám hovoria o umučení a smrti nášho Pána Ježiša Krista, možno by sa nik nenašiel. Aspoň predpokladám. Rok čo rok ich spievame práve v deň, keď slávime Kvetnú nedeľu.

Počas pôstneho obdobia rozjímame o dôležitých udalostiach nášho vykúpenia a modlíme sa krížovú cestu. Každé zastavenie z tejto krížovej cesty, každá osoba sa dotýka aj každého z nás. V nich sa môžeme akosi všetci nájsť. Tieto osoby možno rozdeliť do dvoch skupín. Na záporné – ako je Judáš Iškariotský, Kajfáš, Pilát, Barabáš, a na kladné – Peter, Šimon z Cyrény, Mária Magdaléna, Mária Jakubova, Jozefova matka, matka Zebedejových synov, Jozef z Arimatey, Zebedejovi synovia, Jeremiáš, Hrnčiar.

V každej osobe môžeme nájsť poučenie pre svoj vlastný život vo vzťahu k svojej vlastnej spáse. V tých negatívnych predovšetkým to, čoho by sme sa mali chrániť, vyvarovať, a v tých pozitívnych zase to, v čom boli verní Ježišovi Kristovi, alebo v čom sa zmenili a podobne máme aj my pracovať na svojej spáse.

Judáš Iškariotský – jeden z Dvanástich, ktorý bol pri Kristovi najbližšie. Zradí Ježiša Krista, hoci na to nemal najmenší dôvod. Kristus ho miloval rovnako ako ostatných apoštolov. Predsa spáchal desivý hriech na Synovi človeka. Na Mesiášovi, ktorý prišiel vykúpiť ľudstvo z hriechov. To najhoršie, čo sa mu stalo, bolo to, že ostal vo svojom hriechu. Upadol do obrovského zúfalstva, zdrojom ktorého bola jeho vlastná pýcha. Uvedomuje si, čo vykonal, ale nedokáže vidieť ďalej za svoj hriech. To Božie milosrdenstvo a lásku, ktorú hlásal Kristus. Poučenie pre nás? Aj keby sme spáchali neviem aký hriech, nikdy nezostať len pri hriechu. Nie hriech sa ma má zmocniť, ale ešte väčšia dôvera v Božie milosrdenstvo. To je tá láska kríža, ktorá je nad každým hriechom človeka.

Kajfáš bol v tom čase veľkňaz. Muž vzdelaný, zastupujúci Zákon a vysvetľujúci Božie slovo. Veľké privilégium. Napriek tomu karierista a sebec. Urobil všetko pre to, aby sa zbavil Ježiša.

Poučenie? – Aby sme nikdy, v nijakom úseku svojho života, v nijakom postavení nepomysleli na to, že Krista nepotrebujem, že ho musím vytisnúť alebo dokonca zbaviť sa ho vo svojom živote. To by bol ten najhorší omyl môjho života.

Pilát – Riman, poverený dodržiavať poriadok v tejto časti Rímskej ríše, pohan, vojak, drsný človek. Dostalo sa mu privilégia, že Kristus s ním ostal osamote. Začal s ním dokonca rozhovor. Kristus sa nebál pred ním povedať pravdu. Tak, ako ju rozprával všade. Pilát sa zľakol pravdy. Strach ho prinútil radšej si umyť ruky, ako prijať skutočnú pravdu.

Poučenie pre nás – známe slová z Prvého Petrovho listu: – A predovšetkým majte vytrvalú lásku jedni k druhým, lebo láska zakrýva množstvo hriechov (1 Pt 4,8). A ešte niečo. Nedopúšťam sa vo svojom živote niektorého z deviatich hriechov – napr. mlčím pri hriechu iného, schvaľujem hriech iného, dávam radu na hriech iného?

Barabáš – jedným slovom zločinec. Chcel slobodu svojho národa, zbaviť sa rímskych okupantov, ale násilným spôsobom. V čom sa poučiť? Kristus nám ponúka inú slobodu. Oveľa hodnotnejšiu. Slobodu od hriechu. Od otroctva hriechu. To je oveľa viac ako sloboda politická či spoločenská. Kristus nám k tejto slobode ukázal aj cestu, ktorou je on sám: – Ja som cesta, pravda a život. Skutočná cesta, ktorá nám otvára pravú pravdu a ktorá nás vedie k tomu najopravdivejšiemu životu. K slobode Božích detí.

Ale veľa sa môžeme učiť aj od druhých postáv.

Od apoštola Petra. Aj on síce zradil, pre svoju ľudskú slabosť. Dokonca trikrát zapiera Krista. Nezostáva však vo svojom hriechu. Horko zaplače, ale nezúfa. Verí tomu, čo ich učil Učiteľ. Má nádej a verí v odpustenie. Peter prekonal svoju pýchu, priznáva svoju vinu. Kristus mu zveril i po tomto páde starosť o svoju Cirkev.

Učme sa takejto ľútosti z úprimnosti svojho srdca. Vo sviatosti zmierenia sa totiž stretáva môj hriech a Božie milosrdenstvo. Božia láska, ktorá je vždy oveľa väčšia ako všetky moje hriechy. To je to víťazstvo kríža. Oslobodenie z otroctva hriechu.

Šimon z Cyrény – nie vždy sa nám môže zdať všetko ľahké. Je veľa ťažkých vecí v našom živote. Ale keď ich začneme robiť s láskou k Bohu, Boh sa nám vždy štedro odmení.

Dve Márie – Jozefova matka a Mária Jakubova – krásny príklad zotrvania pri Kristovi aj vtedy, keď ho iní opustili. Nikdy sa nevzdiaľme od Krista. On to nikdy neurobí, ak to prví neurobíme my.

Ešte aj Hrnčiar, ktorý nemá nijakú priamu účasť, ale poslúžilo jeho pole, môže byť poučením vedieť v správnom čase vhodne a taktne poslúžiť.

Kvetnou nedeľou, ktorá nesie aj názov Nedeľa utrpenia Pána, vstupujeme do Veľkého týždňa. Veľkého s veľkým V nielen preto, že je to vlastný názov, ale oveľa viac preto, že sa v ňom udiali tie najväčšie udalosti v dejinách ľudstva. Boh v osobe Ježiša Krista doviedol k víťazstvu zápas, ktorý bojoval v záujme človeka, aby ho vykúpil z jarma hriechu a smrti. Dodnes slávime pri každej svätej omši pamiatku a sprítomnenie týchto udalostí a používame autentické slová Ježiša Krista z Poslednej večere: vezmite a jedzte z neho všetci, lebo toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás... vezmite a pite z neho všetci, lebo toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov, toto robte na moju pamiatku. Amen.

(sb-vzs)