Kresťanský svet si počas Veľkého piatku pripomína Ježišovu smrť na kríži. Je to preto smútočný deň, a zároveň aj deň najprísnejšieho pôstu. Prvé zmienky o slávení Veľkého piatku sa objavujú v 4. storočí, keď rímski cisári oficiálne povolili uctievať Boha v duchu kresťanského vierovyznania.
Hoci starí kresťania nepovažovali Veľký piatok za sviatok, zachovávali veľmi prísny pôst. V nasledujúcom období začali postupne vznikať dodnes známe veľkopiatkové tradície, ktoré sa stali zaužívanými počas 8.-9. storočia. V rímskokatolíckych chrámoch sa na Veľký piatok neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň. Veľký piatok uznáva asi 40 štátov ako sviatok pracovného pokoja.
Čo sa týka slovenských ľudových povier, tento deň je magickým dňom. Práve na Veľký piatok sa mali otvárať hory, ktoré dávali svoje poklady na povrch. Taktiež sa nemohlo ryť do zeme a ani prať bielizeň, lebo by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Po tomto rituáli ich nemali bolieť zuby. Tkáči zase priadli pašiové nite, ktoré ochraňovali celú rodinu pred zarieknutím a zlými duchmi.
V našich končinách spomínali na Ježišovo utrpenie aj celonočným bdením. Ženy sa zišli okolo symbolického hrobu Ježiša Krista, kde trávili čas modlitbami a spevom. Medzi najznámejšie zvyky ešte z dôb pred rozšírením kresťanstva patrilo kúpanie v potoku za úsvitu. Mladí sa za svitania húfne vybrali k blízkemu potoku, postavili sa proti prúdu a načreli z neho vodu spakruky, ktorou sa poumývali. Obzvlášť považovali za šťastné nabrať vodu z miesta, kde sa stretlo či križovalo viacero potokov. Podľa povery ten, kto sa vo vode potoka v tento deň poumýva, bude zdravý a svoju prácu bude po celý rok vykonávať rezko. V okolí Segedína zobrali na breh rieky aj nemocné deti, aby z nich zmyli chorobu. Na mnohých miestach okúpali aj dobytok, alebo mu dali aspoň napiť sa z vody.
Čemer
Podľa tradícií aj čemerský Potok lásky má v deň Veľkého piatka čarovnú silu. Podľa kresťanskej viery čistá voda je symbolom života, duševnej očisty a plodnosti. Aj preto sa kedysi čemerské dievky umývali v potoku nadránom Veľkého piatku. Zarecitovali vŕbe na brehu potoka básničky, aby mali vlasy také dlhé a husté, ako konáre stromu. Vodu potoka prosili, aby zmyla ich pehy a umyli svoju tvár „zázračnou“ veľkopiatkovou vodou, aby ich obdarovala krásou a zdravím. Aj gazdiné poslali svoje deti po vodu z potoka, aby z nej varili, a, samozrejme, potajomky si ňou tiež poumývali tvár. Čistá voda bola pre čemerských predkov symbolom života, duchovnej očisty a plodnosti.
Túto peknú tradíciu obnovili Čemerčania na základe spomienok Alžbety Sironovej a starších členiek Klubu zachovávania tradícií a pamiatok. Slovenská národnostná samospráva pod vedením Alžbety Szabovej tohto roku po piaty raz zorganizovala veľkopiatkové stretnutie pre všetkých záujemcov v miestnej Bulharskej záhrade. Tí najmenší členovia Klubu zachovávania tradícií a pamiatok predstavili, ako sa kedysi ich predkovia modlili k potoku a vŕbe, zazneli sviatočné básne i modlitby.
Ečer
Po dvojročnej prestávke spôsobenej pandémiou sa pri ečerskom Potoku lásky opäť zišiel slušný dav ľudí s túžbou poumývať sa vo vode potoku v súlade s pradávnymi ečerskými tradíciami. Aj v tejto pripeštianskej veľkoobci sa traduje, že umyť sa v čistej, čírej a zdravej vode potoka na Veľký piatok prinesie zdravie a krásu. Pri obecnom potoku, vyvierajúcom pri kostole a pretekajúcom stredom dediny sa okrem miestnych členov súboru zachovávania ľudových tradícií, Folklórneho spolku Zelený veniec, zišli aj ďalší záujemcovia z Cinkoty, Kerepešu, Kerestúru, Maglódu, Malej a Veľkej Tarče, ako aj z Tárnoku. Prítomných pozdravil predstaviteľ miestnych ochrancov tradícií Ondrej Csaba Aszódi, ktorý im aj pomocou publikácie od trojice autorov O. Cs. Aszódiho, Katalin Bennőovej Esztergomiovej a Kataríny Király s názvom Od Michala do Ďura priblížil pôvod tradície, ako aj modlitby a kresťanské spevy Ečerčanov, ktoré ich predkovia spievali pri významných dňoch – medzi nimi aj na Veľký piatok.
Po veľkopiatkovom umývaní sa v potoku s veľmi čistou a kvalitnou vodou – ktorému sa za starých čias venovali len ženy, dnes už všetci – sa účastníci presunuli do oblastného domu, kde sa mohli porozprávať a pochutnať si na veľkopiatkových koláčoch, čaji a víne.
Sprac. zp
Foto: ecser.hu, FS Zelený veniec, Vargosz