Tohtoročné veľkonočné sviatky v Slovenskom evanjelickom cirkevnom zbore v Budapešti znamenali pre nás viacnásobnú radosť. Z jednej strany preto, lebo sme sa mohli poďakovať nášmu Pánovi za všetko, čo sa udialo pre nás: ukrižovanie a vzkriesenie, víťazstvo Ježiša Krista nad všetkým – nad hriechmi, nad Satanom, naším najväčším nepriateľom, i nad smrťou.

Na druhej strane sme mali veľkú radosť z toho, že sme sviatky mohli oslavovať v peknom počte. Prišli naše sestry a bratia z hlavného mesta a okolia, ale aj hostia zo Slovenska, z Galanty. Tak sme skutočne v bratsko-sesterskom spoločenstve spievali, modlili sa a počúvali povzbudzujúce Božie slová. Vďaka kantorovi Jánovi Bacsimu, klaviristovi pochádzajúcemu z Vyškova, zo Zakarpatskej Ukrajiny, sme mohli s nadšením spievať: „Víťaz nad smrťou slávne z hrobu vstal...“, „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin: jasajme a radujme sa v ňom“.

Kázeň vychádzala zo Svätého písma, zo Zjavenia apoštola Jána 1:9-18. Ján dostal tú Božiu milosť, že mohol svedčiť o slove Božom a o svedectve Ježiša Krista, presvedčiť sa o Božej večnej sláve v nebeskom kráľovstve. Mohol uvidieť aj vzkrieseného Ježiša, „Syna človeka oblečeného do plášťa a opásaného zlatým pásom na prsiach. Hlavu a vlasy mal biele ako biela vlna, ako sneh, oči ako ohnivý plameň, nohy podobné lesklému kovu rozžeravenému v peci a hlas ako hučanie mnohých vôd.“ Keď ho Ján uzrel a padol mu k nohám, Ježiš mu povedal: „ Neboj sa! Ja som Prvý aj Posledný a živý; bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov…” Tieto slová nášho Pána sú pre nás aj dnes povzbudením, nádejou a útechou. Veď Ježiš nám svojím vzkriesením otvoril brány k životu, k večnému životu. Aj nám sa zjaví – ako vtedy ženám a učeníkom – a pozdraví nás slovami: „Pokoj vám!” To je to, čo potrebujeme. Stretnutie so živým Pánom znamená pre nás posilnenie v jeho milosti a v jeho veľkonočných daroch: v pokoji a v nádeji na večný život. Za to všetko môžeme byť vďační nášmu Pánovi.

Medzi účastníkmi veľkonočných služieb Božích bol aj umelecký drevorezbár Michal Zsolnai, ktorý nám podobne ako na Vianoce odovzdal vzácny dar: sochu nazvanú Golgota v tvare kríža. Náš zbor je mu za ňu veľmi vďačný. Socha bola vystavená na niekoľkých expozíciách na Slovensku. Teraz zdobí náš oltár.

Účastníci slávnostných služieb Božích sa rozišli s požehnaním: „Nech nás všetkých žehná náš živý Pán aj po Veľkej noci so svojimi darmi: s milosťou, útechou, radosťou a pokojom!“

Hilda Gulácsiová Fabuľová,
zborová farárka,
putovná farárka slovenských evanjelikov v Maďarsku

Foto: Monika Szelényiová