Dňa 28. augusta Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku inaugurovala kríž na druhej strane rieky Kereš. Kríž má pripomínať bývalých obyvateľov samôt Kereki, ktorí boli slovenského pôvodu. Márton Pál Benyovszky na slávnosti zarecitoval báseň Eleka Benedeka Pieseň starého vysádzateľa stromov.
O krátkej histórii mestskej časti Kereki hovoril predseda Spolku na ochranu miestnej histórie a krajiny v Poľnom Berinčoku Peter Henger. Historik zdôraznil, že kvôli nárastu obyvateľstva bola nevyhnutná výstavba školy v Kereki, ktorá fungovala až do začiatku 60. rokov 20. storočia. Starosta István Siklósi v uvítacom príhovore uviedol, že oblasť Poľný Berinčok – Kereki bude odteraz obohatená o ďalšiu pamätihodnosť, ktorá bude miestnym pripomínať dejiny a kedysi tu žijúcich ľudí, lipnúcich na svojej vlasti a hodnotách života na sálašoch. Obrábanie pôdy a život spätý s ňou v Kereki a okolí im zabezpečoval ich istotu. Zdôraznil potrebu zachovávania spomienok, dôležitosť stretnutí a význam miesta týchto stretnutí. Kríž posvätili duchovní dvoch veľkých konfesií, podľa katolíckej liturgie otec Benjamín a podľa evanjelickej ho požehnal evanjelický farár II. cirkevného dištriktu Péter Lajos Selmeczi. Predsedníčka Organizácie Slovákov v Poľnom Berinčoku Juliana Borgulová uviedla, že umiestnenie kríža bolo realizované s podporou maďarskej vlády v rámci projektu Cestné kríže. (NKER-KP-1-2022/1-000134)Kríž vyrobil majster rezbár Sándor Mórocz, je vysoký 4 a pol metra a váži 400 kíl.
Dopoludnie pokračovalo jubilejným, 40. ročníkom Kerekského stretnutia na samote Kosjár. Varil sa tradičný guláš z baraniny a účastníci 40. stretnutia sa mohli nerušene zhovárať a spomínať. 125 účastníkov si pripomenulo Jána Zolnaia a Alexandra Varjúa, ktorí iniciovali myšlienku organizovania stretnutí. Účastníci sa poďakovali Zuzane Adamikovej a Judite Mertzovej, ktoré urobili všetko preto, aby sa v tejto tradícii pokračovalo a vytvorili príležitosť na ďalších 40 stretnutí. Podstatnú úlohu pri realizácii zohrala Organizácia Slovákov v Poľnom Berinčoku. Vďaka tomu, že sa jej podarilo získať prostredníctvom súbehov financie na odovzdanie kríža, s vďakou sa bude spomínať aj na ňu. V priebehu rokov organizácia získala zdroje na vytvorenie vlajky Kereki, na výrobu zvona, na jeho zvonenie a teraz aj na kríž.
40 rokov – 40 rokov stretnutí. Veľa organizačnej práce, ale popri práci aj veľa radosti. Štyridsiatka môže byť aj koncom príbehu, ktorý sa však v budúcnosti môže realizovať v inej podobe. Kereki je síce strácajúci sa svet sálašov a samôt, ale je udržiavaný pri živote vďaka živej histórii a pamäti obyvateľov mestskej časti Kereki. Žiaľ, mnohí z nich už nie sú medzi nami. Pripomínajú ich len fotografie, spoločná pamäť a udalosti, ako aj spomienky na životné príbehy. S láskou na nich spomíname.
S realizáciou podujatia pomohli Borgula Ép Kft., Juraj Kosjár, Juraj Borgula, Martin Bartó a František Egeresi. 40. stretnutie v Kereki sa mohlo uskutočniť vďaka podpore Verejnoprospešnej nadácie Zväzu Slovákov v Maďarsku.
Juliana Borgulová/Kru
Foto: J. Červenák