Tranoscius, spevník evanjelických Slovákov, ktorý sa nachádza aj v Klenotnici Békešskej Čaby, bol hlavnou témou výstavy s názvom V temne vzplála hviezda nám – spevník evanjelikov (Égi csillag tiszta fénye – evangélikusok énekeskönyve), ktorá bola inštalovaná v Múzeu Mihálya Munkácsyho v Békešskej Čabe. Naša redakcia navštívila finisáž (uzatvorenie) výstavy.
„Výstava vychádza zo slovenských čabianskych tradícií,“ povedal na úvod riaditeľ múzea Dr. Gábor Bácsmegi. Podľa neho je dôležité ukázať hodnoty mesta a regiónu, vrátane Tranoscia.
Z dôvodu čiastočného zatvorenia výstavy v dôsledku energetickej krízy bola táto expozícia pôvodne naplánovaná na krátke obdobie od 28. marca do 16. apríla, ale vzhľadom na veľký záujem sa inštitúcia rozhodla výstavu predĺžiť. Výstava, ktorá sa zameriava na Tranoscius, obľúbenú knihu evanjelických Slovákov, jej autora a proces jej vzniku, bola verejnosti prístupná v Sieni Michala Žilinského do 30. apríla.
Žiaľ, ako slovenský evanjelik nemôžem o výstave povedať veľa pozitívneho. Čo však mohli návštevníci vidieť?
Bolo ukázané spojenie „Čabänov“ s Tranosciom a to aj prostredníctvom archívnych fotografií. Ale ak sa na fotografie pozriete pozorne, zistíte, že na mnohých z nich nie sú čabianski Slováci. Zaujímavé je aj to, že keď múzejníci triedili fotografie, nevšimli si, že jedna zo žien na fotografii drží ruženec, ktorý sa medzi evanjelikmi vôbec nepoužíva. Tiež nám ukázali, ako a s akými nástrojmi sa kniha vyrába, za odbornej asistencie majstra kníhviazača Bertolda Bíróa, a ako sa zväzky reštaurujú ukázal certifikovaný reštaurátor Zoltán Petrovszki.
Uprostred sály boli umiestnené panely s pätnástimi básňami a spevmi v slovenčine a maďarčine. Autori výstavy sa snažili o to, aby priestor pôsobil moderne, preto popri predmetoch použili aj vizuálne prvky. Premietli krátky film o Tranosciu, v ktorom zazneli melódie, ktoré sa nenachádzajú v slovenskej evanjelickej čabianskej hymnológii, ktorá sa považuje za jedinečnú v krajine. Objekty si možno pozrieť zo všetkých strán a spevníky sú pútavé: väčšina je obitá medeným plechom, niektoré sú potiahnuté kožou. Majstri venovali reštaurovaniu veľkú pozornosť. Tranoscius bol kedysi rodinnou kronikou. Spravidla na posledných stranách v ňom boli zaznamenané dôležité udalosti, dátumy narodenia a úmrtia. Vo vitrínach spomínanej výstavy sme mohli vidieť aj spevníky s neslovenskými nápismi. Tie sú naozaj zriedkavé, ale pochybujem, že práve to bolo dôvodom rozhodnutia vystaviť tieto artefakty.
A boli tam aj ďalšie veci, ktoré vyvolávali rozpaky. Spev, ktorého úryvok je názvom výstavy – V temne vzplála hviezda nám – (mimochodom, je to pôvodne fínsky spev) sa v Tranosciu nenachádza a jeho slovenskú verziu sme našli v Spevníku až po dlhom hľadaní. Kurátori síce nevedia po slovensky, ale osobne si myslím, že to nie je vysvetlenie, pretože existuje maďarský preklad Tranoscia (Jozef Vietórisz, Níreďháza, 1935). Mnohí „Čabänia“, keď sa o výstave dozvedeli, chceli vzdať hold prvému dolnozemskému vydaniu Tranoscia, ktorý vyšiel v Békešskej Čabe práve pred sto rokmi. Žiaľ, o tom na výstave nebola zmienka. A predsa bol náš milovaný spevník v Čabe vydaný štyrikrát a dodnes ho používame, medzi poslednými na svete.
Kurátorkami výstavy boli zástupkyňa riaditeľa Múzea M. Munkácsyho, etnografka muzeologička Emília Martyinová a etnografka muzeologička Edina Salamonová, ktorá na tlačovej konferencii uviedla, že výstava je o zachovaní národnostnej identity, ktorú sa snažili predstaviť vo viacerých vrstvách.
Je mi ľúto, že sa to podarilo len vo veľmi malej miere. Z výstavy mám pocit, že ju zostavovali ľudia, ktorí nepoznali Lutherove zásady a evanjelického ducha Slovákov v Čabe, alebo len z encyklopédií. Vymyslel ju Slovák, realizovali ju Rumunka s Maďarkou...
Ale aby som svoj článok ukončil pozitívne, v auguste bude v Áchimovej sieni Slovenského oblastného domu inštalovaná „slovenskejšia“ verzia spomínanej výstavy, ktorou sa miestna slovenská samospráva bude snažiť pripomenúť tento nádherný spevník a jeho odkaz.
Bence Püski-Liker
Foto: autor