Predposledná júlová nedeľa, keď Slovenský evanjelický cirkevný zbor v Budapešti spolu so Slovenskou samosprávou VIII. obvodu hlavného mesta na čele s Monikou Szelényiovou usporiadali v kaplnke evanjelického zboru na Rákócziho triede ekumenickú bohoslužbu, bola poznačená hlukom.
Každé dve-tri minúty prelietali ponad dejisko služieb Božích helikoptéry prevážajúce solventných fanúšikov pretekov Formuly 1 na neďaleký Hungaroring.Nepríjemná zvuková kulisa síce narúšala pobožnosť, ale zároveň dobre korešpondovala so slovami zborovej farárky, sestry Hildy Gulácsiovej Fabuľovej: „Dobrotivý Bože, Otče náš nebeský, Ty sa otcovsky staráš o všetko svoje stvorenie. Ty dávaš potrebné veci pre šťastný život každému, kto počúva tvoje slovo a túži po tvojej prítomnosti. Daj, prosíme ťa pokorne, i nám pevnú vieru, dôveru v tvoju otcovskú starostlivosť. Ty nám na púšti tohto života nedáš zahynúť, ale obdaríš nás telesným aj duchovným požehnaním... ‚Všetci spoločne opášte sa pokorou, lebo Bohu sa pyšný protiví, ale pokorným dáva milosť. Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil. Na neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará. Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev, hľadajúc, koho by zožral, vzoprite sa mu pevní vo viere a vedzte, že takéto isté utrpenia sú údelom vášho bratstva po celom svete. Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ.’“
Sestra Hilda vychádzajúc z piatej kapitoly prvého listu apoštola Petra poukázala na vážny odkaz jeho slov. Hovorila, že listy píšeme čoraz zriedkavejšie, hoci to bol kedysi veľmi pekný zvyk. V súčasnej dobe píšeme prevažne elektronické listy, ktoré sú oveľa kratšie ako voľakedy. Ale práve tak ako v minulosti, obyčajne obsahujú vážne odkazy. V listoch sa snažíme napísať, čo sa nám prihodilo v ostatnom čase. „Snažíme sa písať aj o nádeji do budúcnosti. Apoštol Peter na konci svojho listu píše o vážnych veciach, o našom ideálnom vzťahu k nášmu Pánovi, akú máme v nehu vieru, dôveru a nádej. Na tejto zemi máme aj trápenia, ktoré sú súčasťou každodenného života. Aj náš malý slovenský cirkevný zbor ich má. Keď prichádzajú rad za radom, tak má človek sklon prepadať trúchleniu, smútku, klesať na mysli, strácať nádej. Ako Eliáš povedal Pánovi, keď bol unavený zo stáleho boja: Už stačí, už dosť! Som unavený. Na to mu náš Pán odvetil: Jedz a potom choď ďalej, lebo máš ešte úlohy, službu, musíš vytrvať! Človek potrebuje, aby ho niekto posilnil, utvrdil v jeho službe. Pán Ježiš hovorí: Nebuďte ustarostení, veď váš otec nebeský vie, čo potrebujete. Ako apoštol Peter riekol, na neho, na Pána, uvaľte všetky svoje starosti, lebo on sa o nás stará. Náš Pán nás miluje, myslí na nás a sme pre neho dôležití. Môžeme sa na neho spoliehať, dôverovať mu a veriť. Môžeme sa opierať o nádej, že v každom prípade splní svoje sľuby,“ dodala sestra Hilda.
Ekumenická bohoslužba bola spojená so spoveďou a večerou Pánovou. Po bohoslužbe veriaci pri skromnom pohostení využili možnosť sa trochu porozprávať a dohodnúť sa na najbližších spoločných programoch.
(tre-)
Foto: autorka