Advent by mal byť pre kresťanov v prvom rade obdobím očakávania príchodu Božej lásky, ale aj radosti a pokoja. Prvou adventnou nedeľou, ktorá tohto roku pripadá na 3. decembra, sa zároveň začína nový cirkevný rok.

Advent – z lat. „adventus“, čo znamená príchod – je v evanjelickej cirkvi a. v. obdobie telesnej, duchovnej, ale i duševnej prípravy na vianočné sviatky. V teologickom zmysle sa vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Pána Ježiša Krista a jeho druhého príchodu z neba na Zem. Taktiež by sa nemalo zabúdať ani na osobitnú úctu Ježišovej Matke Márii. Adventné obdobie by malo byť časom náboženského, láskavého, radostného a pokojného očakávania. Liturgickou farbou pre advent je v evanjelickej cirkvi a. v., ale i v rímskokatolíckej cirkvi farba fialová. Spievania evanjelií v Božích chrámoch počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa). Čítania i spievania zo Starého zákona tvoria proroctvá o Mesiášovi od proroka Izaiáša. Čítania i spievania Epištolických textov od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nikdy sa nechápe ako čas pokánia v tom zmysle, ako je to v pôstnom období. Slávenie obdobia Narodenia Pána Ježiša Krista prichádza už v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Španielska. Odtiaľ pochádza aj zvyk či ďalšia tradícia spájať advent s eschatologickým očakávaním na príchod Pána Ježiša Krista na konci vekov. Vianočné obdobie (advent a Vianoce) sa od 4. storočia pohybovalo medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista, dnes sviatok Zjavenia Pána Ježiša Krista. Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nedieľ, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie) spolu 40 dní. Neskôr pápež Gregor Veľký (okolo r. 540 Rím – 604 Rím) stanovil adventný čas na 4 týždne. Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním je aj rozdelený na dve časti. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s narodeným Kristom. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch, tematických kázňach i modlitbách.

*

V katolíckej cirkvi sa cirkevný rok končí sviatkom Krista Kráľa, tohto roku to bolo 26. novembra, a adventom sa začína nový cirkevný rok. Štvortýždňové obdobie adventu je pre veriacich najmä časom duchovnej prípravy a pokánia pred slávením Vianoc, radostnej spomienky na Narodenie Pána. V tomto období sa veriaci schádzajú v chrámoch k modlitbám a zamysleniam, konajú sa v nich aj mnohé adventné koncerty. V katolíckej cirkvi je prvá adventná nedeľa už tradične aj dňom celocirkevnej zbierky na charitu.

Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I. Veľkého (okolo r. 400 Toskánsko, pontifikát 440 – 461). Štvortýždňové adventné obdobie symbolizuje 4 000 rokov čakania na Mesiáša od vyhnania prvých rodičov z raja. Definitívnu formu nadobudlo v 8. – 9. storočí. V r. 1362 pápež Urban V. (1310 Le Pont-de-Montvert, pontifikát 1362 – 1370), ktorý aj po svojom zvolení za pápeža žil ako benediktínsky mních, zaviedol pôstne pravidlá pre adventné obdobie.

Pravoslávna cirkev dodržuje dodnes šesťtýždňový advent, ktorý trvá od novembra do 24. decembra, a to ako obdobie pôstu. Advent nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ten sa na Východe začína už 1. septembra.

Obsah adventnej doby výstižne vyjadrujú staré adventné piesne – roráty – zostavené podľa biblických textov, prevažne prorockých. Roráty sa začínali pred svitaním a pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo „kráčalo v tmách“ (Iz 9,2). Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne pochádzajúcej zo 16. storočia z Francúzska: „Rorate coeli de super ...“ („Rosu dajte nebesia zhora ...“).

Adventná doba nie je, našťastie, len časom nákupnej horúčky. Má predovšetkým svoj duchovný obsah. Vyzýva nás k stretnutiu s Kristom v našom každodennom živote a pripravuje nás na jeho slávny druhý príchod.

Veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti. Aj Biblia hovorí o venci ako o prejave úcty, radosti a víťazstva. Adventný veniec vzdáva hold tomu, ktorý je očakávaný, a ktorý zároveň prichádza ako víťaz, ako kráľ a osloboditeľ. Rozlievajúce sa svetlo z horiacich sviec vyjadruje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „Svetlo sveta“ (Jn, 8,12).

M. Jančušová a T. Ujlacký, sprac.