 
	

„Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.“ (Lk 2, 21-24)
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali Najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických sláveniach sa však začalo uctievať až v 14. storočí. Svätý Bernardín Sienský a jeho žiaci neúnavne šírili úctu k Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe. V 16. storočí vznikol liturgický sviatok. Roku 1530 pápež Klement VII. povolil Rádu menších bratov ako prvým, aby slávili Meno Ježiš liturgiou hodín.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) sa zmieňuje o tomto sviatku takto: „Modlitba Cirkvi, živená Božím slovom a slávením liturgie, nás učí modliť sa k Ježišovi Kristovi. Aj vtedy, keď sa obracia predovšetkým na Otca, vo všetkých liturgických tradíciách obsahuje formy modlitby, ktoré sa obracajú na Krista. Niektoré žalmy, tak ako sú aktualizované v modlitbe Cirkvi, ako aj Nový zákon nám vkladajú do úst a vtláčajú nám do sŕdc tieto vzývania ku Kristovi: Boží Syn, Božie Slovo, Pán, Spasiteľ, Baránok Boží, Kráľ, milovaný Syn, Syn Panny, Dobrý Pastier, náš Život, naše Svetlo, naša Nádej, naše Vzkriesenie, Priateľ ľudí...“ (KKC2665)
„Ale meno, ktoré obsahuje všetko, je meno, ktoré Boží Syn dostal pri svojom vtelení: JEŽIŠ. Božie meno je pre ľudské pery nevysloviteľné, ale Božie Slovo tým, že prijalo našu ľudskú prirodzenosť, nám ho odovzdáva a my ho môžeme vzývať: „Ježiš“, t. j. „YHWH (Jahve) spasí“. Ježišovo meno obsahuje všetko: Boha aj človeka a celú ekonómiu stvorenia a spásy. „Modliť sa k Ježišovi“ znamená vzývať ho, volať k nemu v nás. Jedine jeho meno obsahuje „prítomnosť“, ktorú označuje. Ježiš je Zmŕtvychvstalý a ktokoľvek vzýva jeho meno, prijíma Božieho Syna, ktorý ho miloval a seba samého vydal za neho.“ (KKC 2666)
„Vzývanie Ježišovho svätého mena je najjednoduchšou cestou ustavičnej modlitby“ (KKC 2668).
V roku 1862 schválil pápež Pius IX. Litánie k najsvätejšiemu menu Ježiš:
Kyrie, eléison.
 Christe, eléison.
 Kyrie, eléison.
 Otec na nebesiach, Bože,
 Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,
 Duch Svätý, Bože,
 Svätá Trojica, jeden Boh,
Ježišu, Syn živého Boha,
 Ježišu, obraz Otca,
 Ježišu, žiara večného svetla,
 Ježišu, kráľ slávy,
 Ježišu, slnko spravodlivosti,
 Ježišu, Syn Márie Panny,
 Ježišu, hoden lásky,
 Ježišu obdivuhodný,
 Ježišu, Boh mocný,
Ježišu, otec budúceho veku,
 Ježišu, anjel veľkej rady,
 Ježišu najmocnejší,
 Ježišu najtrpezlivejší,
 Ježišu najposlušnejší,
 Ježišu, tichý a pokorný srdcom,
 Ježišu, milujúci čistotu,
 Ježišu, milujúci nás,
 Ježišu, Boh pokoja,
 Ježišu, pôvodca života,
 Ježišu, príklad cností,
 Ježišu, horliteľ za spásu duší,
 Ježišu, Boh náš,
 Ježišu, naše útočisko,
 Ježišu, otec chudobných,
 Ježišu, poklad veriacich,
 Ježišu, dobrý pastier,
 Ježišu, pravé svetlo,
 Ježišu. večná múdrosť,
 Ježišu, nekonečná dobrota,
 Ježišu, naša cesta a náš život,
 Ježišu, radosť anjelov,
 Ježišu, kráľ patriarchov,
 Ježišu, majster apoštolov,
 Ježišu, učiteľ evanjelistov,
 Ježišu, sila mučeníkov,
 Ježišu, svetlo vyznávačov,
 Ježišu, čistota panien,
 Ježišu, koruna všetkých svätých,
Buď nám milostivý,
 zľutuj sa nad nami, Ježišu
 Buď nám milostivý,
 vyslyš nás, Ježišu
Od všetkého zla ochraňuj nás, Ježišu
 Od každého hriechu
 Od tvojho hnevu
 Od úkladov diabla
 Od ducha smilstva
 Od večnej smrti
 Od zanedbávania tvojich vnuknutí
 Pre tajomstvo tvojho svätého vtelenia
 Pre tvoje narodenie
 Pre tvoje detstvo
 Pre tvoj božský život
 Pre tvoju namáhavú prácu
 Pre tvoju smrteľnú úzkosť a tvoje utrpenie
 Pre tvoj kríž a tvoju opustenosť
 Pre tvoje mdloby
 Pre tvoju smrť a tvoje pochovanie
 Pre tvoje zmŕtvychvstanie
 Pre tvoje nanebovstúpenie
 Pre tvoje ustanovenie najsvätejšej Eucharistie
 Pre tvoje radosti
 Pre tvoju slávu
(sb-vzs)