Alexander Rudnay de Rudnó et Divékújfalu (4. október 1760, Kríž nad Váhom –13. september 1831, Ostrihom) bol slovenský šľachtic, katolícky kňaz, biskup a kardinál, ktorého právom zaraďujeme medzi osvietenských vzdelancov, cirkevných a národných dejateľov a mecenášov Slovenského učeného tovarišstva, založeného roku 1792 Antonom Bernolákom.
Rudnay patril k tým málo príslušníkom vysokej cirkevnej hierarchie, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti. Známy sa stal svojim výrokom z roku 1828, keď ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“
Priblížme si jeho životnú cestu. Alexander Rudnay sa narodil 4. októbra 1760 ako tretie dieťa rodičom Andrejovi Rudnayovi a Anne, rod. Döryovej. Pokrstený bol ako Alexander Štefan. Malého Alexandra vychovávali rodičia v prísne náboženskom duchu, k láske k tradíciám a svojim blízkym. Po absolvovaní základnej školy študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave. Na cestu kňazského povolania vstúpil v roku 1777, ktorý sa stal pamätným pre slovanské národy, pretože vtedy dala panovníčka Mária Terézia na počesť výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie zaradiť cirkevné modlitby a hodiny na celom území Uhorska, za účelom aktívneho pripomenutia si príchodu vierozvestcov. V tomto roku nastúpil Rudnay na teologické štúdiá do Bratislavy, po roku prestúpil do Trnavy. Už v tom období dokazoval, že je milovníkom slovenčiny. V cirkevných kruhoch bola dlho pamätná jeho kázeň z roku 1778, ktorej úvodnú časť kázal v nemčine, jadro v slovenčine a záver v maďarčine. V úvode síce dal prednosť nemčine, ale jadro kázne predniesol s hlbokým citom v slovenčine. V roku 1780 prešiel na teologické štúdium do Budína. Po jeho ukončení prijal 12. októbra 1783 kňazskú vysviacku v Trnave, kde bol začiatkom apríla 1784 promovaný za doktora teológie.
V novembri 1785 nastúpil za farára do Častej. Neskôr pôsobil aj v Hronskom Beňadiku, Trnave a Krušovciach. O tomto období jeho života sa môžeme dočítať v životopisnom náčrte, ktorý bol uverejnený v časopise Sokol v roku 1863: „Za tohoto do 16 rokov trvajúceho duchovného pastierovania medzi slovenským ľudom ukázal to najšľachetnejšie priateľstvo k spolurodákom svojim tatranským, keď vezmúc na rameno svoje – štít viery, berúc na seba – lebku spasenia, a pozdvihnúc meč duchovný – slovo Božie: bojoval proti zlému svetu a nakazenej krvi, tými najdojímavejšími kázňami usiloval sa osvietiť svojej opatrnosti zverenú časť národa slovenského v pravom kresťanskom zmyslu. Všetkým všetko učinen, vo dne v noci v zastávaní úradu svojho tak pilný býval, že nie len ovečkám ku blahu, ale i spolubratom okresným na príklad slúžil...“
Od roku 1805 pôsobil Alexander Rudnay v pozícii ostrihomského kanonika. V roku 1806 sa stal riaditeľom kňazského seminára v Trnave. V „Slovenskom Ríme“ sa v rokoch 1806-1808 stretávali kroky troch známych synov slovenského národa: Rudnayho, Palkoviča a Hollého. V roku 1808 ho opäť povolali do ostrihomského biskupstva. Roku 1819 bol menovaný za ostrihomského arcibiskupa a prímasa uhorského. Ani v týchto vysokých funkciách nezabúdal na svoj slovenský pôvod. Vo svojom voľnom čase rád čítal slovenské rozprávky, Ciceronove spisy, Valašskú školu Hugolína Gavloviča, podporoval chudobných študentov. Keď sa mu dostalo na známosť, že v Jozefíne, predmestí Pešti, ako aj v Ostrihome sa nedostáva Slovákom duchovného zaopatrenia, ustanovil v Ostrihome i v Pešti slovenských kaplánov.
V treťom roku svojho biskupstva obrátil pozornosť aj na svätých apoštolov Cyrila a Metoda. Roku 1822 vydal breviársky prídavok, v ktorom čestné a zaslúžené miesto zaujíma pamiatka týchto apoštolov, od cirkvi božej ustanovenej.
Zásluhou Rudnayho vyšiel v roku 1825, 12 rokov po smrti Antona Bernoláka, jeho SLOWAR.
Nebola mu ľahostajná ani starostlivosť o kultúrne pamiatky a výstavba nových budov. Roku 1822 na deň biskupa sv. Vojtecha bol položený základný kameň ostrihomskej katedrály. Na jej stavbu sám prispel sumou 800 tisíc forintov.
Roku 1828 bol vymenovaný za kardinála. Už ako kardinál korunoval v Bratislave dňa 28. septembra 1830 panovníka Ferdinanda V.
V roku 1831 vypukla cholerová epidémia. Sám Rudnay sa snažil chorým pomáhať zabezpečovaním stravy i liekov. Dňa 13. septembra 1831 podľahol chorobe. Jeho meno však ostalo hlboko zapísané v zozname slovenských národovcov a pripomína nám ho aj historická stavba Ostrihomskej baziliky týčiaca sa na pravom brehu Dunaja.
Helena Rusnáková
Foto: autorka, internet