Od roku 1914 slávi cirkev poslednú septembrovú nedeľu Svetový deň migrantov a utečencov (WDMR). Pri tejto príležitosti sa v predposlednú septembrovú sobotu už šiestykrát konala v Bazilike sv. Štefana v Budapešti slávnostná svätá omša národov. Záštitu nad obradom mal arcibiskup-metropolita Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, kardinál, prímas Péter Erdő. Hlavným celebrantom bol pomocný biskup Ostrihomsko-budapeštianskej arcidiecézy, rektor baziliky Gábor Mohos.
„Cudzinec, ktorý sa bude u vás zdržovať, nech je medzi vami ako domorodec. Milujte ho ako seba, veď aj vy ste boli cudzincami v egyptskej krajine. Ja som Pán, váš Boh!“ (Lv 19,34) Slová Svätého písma sú hlasnou a jasnou výzvou pre celé ľudstvo a pripomínajú nám, aby sme zaobchádzali s tými, ktorí prichádzajú medzi nás, so súcitom, dôstojne a spravodlivo. Nezáleží na tom, či prisťahovalci prišli teraz, alebo pred 300 rokmi, ako väčšina historických národností v Maďarsku. Práve preto sa na pozvanie rektora Kostola Krista Kráľa v II. obvode Budapešti Ladislava Schranka okrem cudzincov študujúcich či žijúcich v Maďarsku zúčastnili na omši aj veriaci slovenskej národnosti z Budapešti a okolia. V úvodnej procesii niesli slovenskú vlajku Levente a Alžbeta Galdovci odetí v ľudovom kroji, ktorí v obetnom sprievode počas omše podali obetný dar a prečítali prosbu v slovenčine. Už pri vstupe do chrámu veriaci dostali scenár v ich materinskom jazyku. Omša sa začala hymnou Laudate Dominum, keď preplnenou kaplnkou kráčal krojovaný medzinárodný sprievod s vlajkami, spolu s biskupmi z celého sveta.
Každá časť liturgie bola v inom jazyku. Úkon kajúcnosti bol po latinsky, glória maďarsky, čítanie z Knihy múdrosti (Múd 2, 12. 17-20) po kórejsky, žalm (Ž 53, 3-4.5.6.8) po poľsky, po nemecky a po francúzsky, čítanie z Listu svätého apoštola Jakuba (Jak 3,16-4,3) po španielsky, aleluja po anglicky, čítanie zo svätého Evanjelia podľa Marka (Mk 9,30-37) vietnamsky, vyznanie viery latinsky, modlitby veriacich francúzsky, slovensky, nemecky, vietnamsky, kórejsky, taliansky, poľsky, španielsky a arabsky, spev na obetovanie po španielsky, Sanctus – odpoveď po premenení, Otče náš a Baránok boží po latinsky. Nebolo treba doslovne rozumieť odzneným slovám, liturgické modlitby a odpovede každý hovoril vo svojom jazyku. Pri podávaní ruky pred svätým prijímaním, ktorým vyjadrujeme odpustenie, priateľstvo a jednotu v Bohu, síce odzneli slová Offerte vobis pacem – Dajte si znak pokoja po latinsky, predsa všetci odpovedali vo svojom materinskom jazyku. „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami!“
(ik)
Foto: autorka