„Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská! Pán zrušil tvoj rozsudok, odvrátil tvojich nepriateľov. Kráľ Izraela, Pán, je s tebou, neboj sa nijakého zla! V onen deň povedia Jeruzalemu: „Neboj sa, Sion, nech ti ruky nechabnú! Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný, on ťa zachráni. Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá; ako v deň zhromaždenia.“ (Sof 3, 14-18a)
„Bratia, ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu. A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 4,4-7)
Tretia adventná nedeľa je aj dňom radosti – tzv. nedeľa Gaudete. Úvodné dva citáty nám pripomínajú a hovoria o tejto radosti. Veď napokon aj samotný advent je obdobím radosti – pretože je jednak prípravou človeka na slávenie pamiatky Pánovho príchodu medzi nás, Pánovho narodenia, ale zároveň i pripomenutím, že sa máme pripravovať na jeho druhý príchod.
My vieme, že popri mnohých ťažkostiach sú v našom ľudskom živote i chvíle radosti, keď napr. vieme, že sa stretneme s niekým, kto nám je veľmi blízky a dlho sme sa nevideli, kamarátom, priateľom... Človek sa teší z mnohých situácií v živote. Ale keď sa pozrieme na čokoľvek, čo nám prináša radosť, predsa tá radosť nie je úplná. Príde možno k očakávanému stretnutiu, srdečnému zvítaniu, dlhému rozhovoru, ale táto radosť časom pominie a nastane zvyčajný každodenný život. Ešte stále nám niečo chýba.
Druhé čítanie z listu Filipanom nám hovorí o inej radosti. O radosti v Pánovi. To sú slová apoštola Pavla: „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem, radujte sa.“ (Flp 4,4-5) Čo je to za radosť a či je azda možné tak žiť, ako nás k tomu vyzýva apoštol Pavol? Pozrime sa bližšie, za akých okolností píše tieto slová povzbudenia. Napísal ich vo väzení, teda v dobe strádania. Čo ho viedlo k takémuto nádhernému povzbudeniu? Práve to, že napriek ťažkému položeniu prežíval vnútornú radosť. Radoval sa v každom okamihu svojho života, či bol na slobode, alebo vo väzení; prenasledovaný, v nebezpečenstvách – od tej chvíle, ako sa mu zjavil vzkriesený Kristus na ceste do Damašku. Stretol to najväčšie šťastie, najkrajšiu radosť svojho života. To sú tie jeho krásne slová, ktoré vysloví inokedy: „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“. Preto tá jeho radosť aj vo väzení.
Toto je tá opravdivá radosť, ktorá dokáže naplniť náš vnútorný život. Radosť, ktorá nepominie a trvá za všetkých okolností. V šťastí i nešťastí, v úspechu i neúspechu, v mladosti i starobe, v každom životnom stave a povolaní... Radosť z Pána, ktorá dokáže prevýšiť všetko ostatné.
Iste, aj my máme skúsenosť, že sme v živote zažili okamih Božej blízkosti. Keď sme dovolili Bohu, aby sa k nám priblížil oveľa viac, ako inokedy. Možno to bola naozaj iba chvíľka z môjho života. Ale taká silná, na akú sa nezabúda. A ak len chvíľka, tak len preto, lebo sa ma Kristus ešte nezmocnil celkom tak, ako sa zmocnil apoštola Pavla.
Pavol ale ďalej pripomína Filipanom: „O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.“ (Flp 4,6). Ďalej dodáva: „A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristu Ježišovi.“ (Flp 4,7) Takáto radosť zo života s Kristom prináša do vnútra človeka Boží pokoj. Ten pokoj, po ktorom túži každý jeden z nás. Pretože človek – to je aj niečo Božie. To je tá naša neustála túžba – túžba po Bohu. Nádherne to vyjadril svätý Augustín, keď povedal: „nespokojné je moje srdce, Bože, kým nespočinie v tebe“. A my vieme, že darcom pokoja je sám Kristus, ktorý zostúpil z nebies na túto zem. Vo svätej omši sa modlíme: „Pane, Ježišu Kriste, ty si povedal svojim apoštolom, pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Nehľaď na naše hriechy, ale na vieru svojej Cirkvi a podľa svojej vôle jej milostivo daruj pokoj a jednotu, lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.“
Aj anjeli na adresu pastierov pri Kristovom narodení vyriekli: „...a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“. O tom istom pokoji hovorí Kristus apoštolom, keď sa im zjavuje po svojom zmŕtvychvstaní „Pokoj vám. Ja som to, nebojte sa“. Nech teda je aj pre nás 3. adventná nedeľa takou opravdivou radostnou nedeľou naplnenou Božím pokojom.
(sb – vzs)