„Bratia, ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, oblečte si hlboké milosrdenstvo, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť. Znášajte sa navzájom a odpúšťajte si, ak by mal niekto niečo proti druhému. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy! Ale nad všetko toto majte lásku, ktorá je zväzkom dokonalosti! A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj.

Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne. A všetko, čokoľvek hovoríte alebo konáte, všetko robte v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávajte vďaku Bohu Otcovi. Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi! Muži, milujte manželky a nebuďte voči nim nevrlí! Deti, poslúchajte rodičov vo všetkom, lebo je to milé Pánovi! Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli!“ (Kol 3, 12-21)

„Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali. Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.“ (Lk 2, 41-52)

Uprostred Vianočnej oktávy nám Cirkev ponúka a predkladá sviatok Svätej Rodiny – Ježiša, Márie a Jozefa. Rodina, ktorá je základom a vzorom každej ľudskej rodiny, pretože uprostred nej stojí sám Boh. Poslednú tohoročnú nedeľu si preto spolu s tou svätou nazaretskou rodinou pripomína sviatok aj každá ľudská rodina. Pretože aj ľudská rodina je otvorená pre prítomnosť Božiu. Práve ak chce v dnešnom svete obstáť vo svojom poslaní, musí ešte viac stavať svoju podstatu na samotnom Bohu. Napokon aj Kristus poukázal na dôležitosť rodiny. Veď prvý zázrak, ktorý urobil a ktorým potvrdil a dokázal svoje božstvo (pretože zázrak môže konať iba Boh), urobil práve na svadbe v Káne Galilejskej. Tam na príhovor svojej matky premenil vodu na víno. Už jeho prítomnosť na svadbe, zvýraznená týmto zázrakom, poukazuje na hodnotu manželstva a rodiny v Božích očiach.

Aj Boh si volí práve takýto spôsob príchodu na tento svet. Cez ľudskú rodinu. Boh si mohol zvoliť aj iné spôsoby ako sa stať človekom. Ako Všemohúci mohol nájsť oveľa jednoduchší spôsob. Ale on si volí práve tento, cez ľudskú rodinu. Ak si to volí Boh, tak je to dobré. Toto je teda cesta, ktorú nám určil Boh. Vzor pre každého človeka, ľudská rodina.

Dnes vieme, že veľkým problémom dnešnej doby je práve kríza rodiny. Rodina je miestom, z ktorého vychádza nový život a v ktorom sa rodí nový človek. V nej vyrastá, je vychovávaný a z nej vychádza do ďalšieho života. Ak hovoríme, že rodina je v kríze, tak nielen sama rodina. V kríze je predovšetkým človek, ktorý ju vytvára.

Rodina je miesto, kde sa človeku prvýkrát podáva viera, kde je vychovávaný vo viere. Aby ju mohol dostať, aj rodina musí byť otvorená Božiemu pôsobeniu. Preto Kristus povýšil manželstvo na sviatosť. Každá sviatosť je prepojenie človeka s Bohom a jeho prítomnosť v ľudskom živote.

Slávime obdobie Vianoc. Každé Vianoce sú o zrodení Boha uprostred človeka. O zrodení Božieho Syna v ľudskom srdci. Takisto sú dôkazom o zrodení Boha v ľudskej rodine. Preto právom patrí sviatok Svätej Rodiny do prekrásnej liturgickej osemdňovej Vianočnej oktávy ako súčasť tajomstva Vianoc.

Veď kde sme prežili tie najkrajšie Vianoce ako deti? Doma, v teple ľudského domova, uprostred ľudskej rodiny. Ak si Boh neváhal zvoliť rodinu ako miesto jeho príchodu na tento svet a práve do nej zveril to maličké, nevinné bezbranné dieťa, na ktoré chcela siahnuť krutá Herodesova ruka, aj my zverme opätovne svoje ľudské rodiny pod Božiu ochranu. Aby v každej zavládol Boží pokoj a Božie požehnanie. Vráťme sa k múdrosti našich jednoduchých, ale múdrych predkov. K ich čistej a pravej viere. Amen.

(sb-vzs)