„Splnil sa náš dávny sen...“, aj tieto slová Edity Hortiovej, predsedníčky slovenskej samosprávy 28. novembra v Starom Budíne, odzneli vo foyer fary kostola Sv. Petra a Pavla v Starom Budíne. Konalo sa tam verejné zasadnutie Slovenskej národnostnej samosprávy III. obvodu Budapešti, spojené s odhalením pamätnej tabule Jozefa Viktorina slávnostným príhovorom, spoločnou modlitbou a spevom.

Koho sme sa to chystali si uctiť? Jozef Karol Viktorin (v matrike Wiktorinn, *12. marec 1822, Zavar – † 20. júl 1874, Budapešť) sa narodil v Zavare pri Trnave. V januári 1847 ho v Ostrihome (v kostole sv. Ignáca) vysvätili za kňaza. Od februára do októbra 1847 bol kaplánom v Senici, od októbra 1847 do mája 1850 v Trstíne. Neskôr takmer dva roky v Skalici (od mája 1850 až do 23. apríla 1852). V rokoch 1852 – 1874 Viktorin pôsobil na území dnešného Maďarska. Od 1. apríla 1852 vo farnosti sv. Petra v Starom Budíne, až do konca roka 1855. Po preložení (od 1. 1. 1856) do Budína na farnosť svätej Anny tam zotrval ako kaplán až do jari 1866. V roku 1866 sa ako štyridsaťštyri ročný konečne dočkal svojej fary vo Vyšehrade pri Dunaji, kde úspešne pôsobil až do svojej tragickej smrti v nemocnici Milosrdných bratov v Budapešti 20. júla 1874. Pochovali ho 22. júla 1874 na cintoríne vo Vyšehrade.

Po prečítaní pozvánky na slávnosť uverejnenej v Ľudových novinách som sa ihneď vychystal do Budapešti. Ani sychravý deň nemohol zabrániť mojej účasti. Splnil sa aj môj sen. Verejné zasadnutie sa konalo v miestnosti fary, kde Jozef Viktorin pred 170 rokmi býval! Program v historickom priestore začal hymnickou piesňou Daj Boh šťastia. Zazneli tiež sakrálne piesne v podaní pilíšskych spevákov z Mlynkov. V slávnostnom príhovore Edita Hortiová stručne predstavila osobnosť, ktorej pamiatku sme si pripomenuli. Zdôraznila, že Jozef Viktorin bol všestranným činiteľom svojej doby. Práve farnosť Sv. Petra a Pavla v Starom Budíne bola jeho prvým pôsobiskom na území dnešného Maďarska. Dokonca miestnosť, v ktorej sa konalo zhromaždenie je tá istá, v ktorej býval. Pripomenula, že sa stal dôležitou postavou organizujúcou slovenský kultúrny život v Budapešti, neskôr aj ako kaplán v kostole sv. Anny v Budíne, po dobu takmer 15 rokov. Okrem plnenia kňazských povinností bol literátom, vydavateľom, prekladateľom, recenzentom. V duchovnej i kňazskej práci pokračoval vo Vyšehrade až do konca svojho života. E. Hortiová osobitne privítala Alžbetu Hollerovú Račkovú, predsedníčku Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku a dôstojného pána farára Zoltána Tercsiho, ktorý bol nielen hosť, ale zároveň domáci pán a aj jeho zásluhou mohla uzrieť pamätná tabuľa svetlo sveta práve tu. Prítomní sa pomodlili Otčenáš po slovensky a nádherne zaspievali deti z budapeštianskej slovenskej školy.

Potom sme sa presunuli do ústrednej chodby fary k zakrytej pamätnej tabuli na ktorú Slovenská samospráva III. obvodu žiadala a dostala podporu od Samosprávy Starého Budína vo výške 450000 forintov. Tabuľu slávnostne odhalili miestny farár Z. Tercsi. ktorý ju požehnal a čítal z biblie. Opäť zazneli piesne v podaní spevákov Kultúrneho spolku pre Mlynky. K tabuli položili vence predsedníčky celoštátnej a starobudínskej slovenskej samosprávy a zástupcovia slovenskej samosprávy z VIII. obvodu Budapešti, iniciátori a dlhoroční ctitelia Viktorinovej pamiatky na území dnešného Maďarska. Áno, starobudínska slávnosť nadviazala na záslužnú prácu budapeštianskych Slovákov a ich samospráv, najmä z VIII. obvodu. Ešte niečo musím povedať. Cítil som sa poctený byť v spoločnosti prítomných účastníkov slávnosti. Menovaní i všetci nemenovaní nezabúdajú na svoje korene. Vážim si ich prácu a je radosť s nimi spolupracovať. V podtitule reportáže spomínam výraz Viktorin do tretice. Prvýkrát bol Viktorin oslávený Slovákmi v Maďarsku slovensko-maďarskou pamätnou tabuľou na budove školy vo Vyšehrade v roku 2014, druhou bola tabuľa v kostole sv. Anny v Budíne v roku 2022 a do tretice všetko dobré – pamätná tabuľa ho pripomína už aj v Starom Budíne. Kiežby sme si takto dôstojne uctili J. Viktorina aj území Slovenska.

Po tomto slávnostnom akte pokračovalo verejné zasadnutie tamojšej slovenskej samosprávy a jej predsedníčka prečítala svoj referát o činnosti samosprávy v roku 2024 a plánoch do nasledujúceho obdobia.

Jozef Schwarz

Foto: autor, Ľubomíra Fallerová