Prvú marcovú nedeľu teplé slnečné lúče lákali ľudí do prírody, ale pravidelní účastníci slovenských svätých omší z hlavného mesta, Dunakeszi, Dunaharaszti, ba aj zo Slovenska sa vybrali do Kostola sv. Jozefa na Námestí M. Horvátha v srdci Budapešti vypočuť si Božie slovo a pomodliť sa v slovenskom jazyku.
Dôstojný pán Mikuláš Šurín zo Štúrova tentoraz k nim nemohol pricestovať, ale na radosť organizátorov – Slovenskej samosprávy VIII. obvodu ‒ ho ochotne zastúpil ThLic. Ladislav Schranko, PhD., ktorý od januára tohto roku pôsobí v Novej Pešti, záhradnom meste, vo farnosti sv. Štefana. Dôstojný pán pochádza z okolia Nitry a pred príchodom do Budapešti slúžil vo Farnosti sv. Antona v Báči, známom pútnickom mieste slziacej Panny Márie. Počas omše hral na organe kantor Štefan Nagy z Kolárova.
Otec Ladislav začal svoju kázeň vysvetlením, že slovo „fašiangy“ pochádza z nemčiny a vyvinulo sa zo slova vast-schant, čo bol nápoj, ktorý sa formou rituálu podával pred pôstom. Dnes je spojené skôr so zábavou a maškarnými plesmi. Akoby zhodou náhod Ježiš v evanjeliu prvej marcovej nedele hovorí o maskách a o farizejoch, pretvárkach, podvodoch. Herec môže napríklad zamaskovaný hrať boháča, aj keď je chudobný, alebo dobrého človeka, ak je zlomyseľný. Maska zahalí identitu, ale za pretvárkou, farizejstvom, sa skrýva úplne iná identita. Proces, keď Boh ukáže v Ježišovi svoju ľudskú tvár, však nebol podvodom. Lebo ako to stojí v liste Kolosanom, on je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia (Kol 1,15). Ježiš je stelesnením dobra a pravdy. Jeho neprajníci z neho nevedeli strhnúť žiadnu masku, lebo sa nikdy nedopustil pretvárky, podvodu. Keď ho pred Annášom jeden zo sluhov uderil po tvári, Ježiš povedal: „Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18,23) Nevedeli mu dokázať nič zlé, tak ho ukrižovali, aby zničili jeho „masku“, telo, netušiac, že v ňom prebýva Boh a preto ho nedokážu zničiť.
Dôstojný pán položil otázku, ako je to s nami, s našimi maskami? Či v oku svojho brata vidíme aj smietku, ale v tom svojom ani brvno. Nemáme byť pokrytcami, najskôr si treba vybrať brvno zo svojho oka a potom si pýtať dovolenie, či môžeme vybrať smietku z oka nášho blížneho. Platí to aj v prípade, ak chceme niekoho za niečo súdiť. Ježiš tak mohol urobiť, ale nevyužil toto právo. Bili ho, mučili, ukrižovali, ale on ich za to neodsúdil. Bol to kresťanský postoj. Keďže „žiak nie je nad učiteľa“ (Lk 6 40), teda my nie sme nad Ježišom, nikto z nás nemá súdiť podľa zdania. Ak sa zbavíme odsudzovania, priznáme si svoje slabosti, potom bude oveľa menej masiek, pretvárok a oveľa viac pekných ľudských bytostí, ‒ povedal na záver svojej kázne Ladislav Schranko.
Po svätej omši sa veriaci zišli na agapé na neďalekej fare, na ktorom sa im prihovorila predsedníčka Slovenskej samosprávy VIII. obvodu Budapešti Monika Szelényiová. Poďakovala Kataríne Špiriovej za chutné koláčiky a informovala prítomných, že aprílová slovenská omša bude veľkonočná, uskutoční sa 20. apríla a celebrovať ju bude pomocný biskup bratislavskej arcidiecézy Mons. Jozef Haľko.
(vzs)
Foto: Monika Szelényiová