V poslednú predpôstnu nedeľu sme si v békeščabianskom Malom evanjelickom kostole pripomenuli významný kresťanský deň – Popolcovú stredu.
Čo vlastne symbolizuje v tento deň popol? Už v 4. storočí si vinníci, ktorí svojím hriechom uškodili celej komunite, na znak pokánia sypali popol na hlavu. Prejav odpustenia hriechov zavŕšil kňaz svätenou vodou. Dnes si tento starokresťanský zvyk pripomíname pálením bahniatok a označovaním kríža s takto získaným popolom na čelo veriacich. Popolcovou stredou sa začína štyridsaťdňový pôst, ktorý trvá až do Bielej soboty.
V békeščabianskom Malom evanjelickom kostole velebný pán farár Pavel Albert Kutyej v nedeľu pred Popolcovou stredou slúžil slovenskú bohoslužbu v znamení tohto sviatku, ktorý evokovala už prvá pieseň:
„Ó Ježiši! Pro své umučení
Ráč nám všech hříchů
Dáti odpúštění:
Přímluviž se k Otci za nás,
A Ducha pravdy pošli na nás:
Abychom i v tuto chvíli,
Věrně tebe ctili,
Těšíce se tvé milosti,
Potom též přišli
Prěd tvář Božské Velebnosti.
Hallelujah, Hallelujah, Hallelujah, Hallelujah!“
Dôstojný pán sa v krásnej ľubozvučnej čabianskej slovenčine zamýšľal nad tým, prečo máme dodržiavať pôst? Veriaci si v tomto období pripomínajú umučenie a smrť Pána Ježiša Krista. To, že trpel za nás. Jeho utrpenie – 40 dní na púšti a potom na kríži – bolo oveľa väčšie ako to naše. Aby sme sa mu priblížili, mali by sme sa vzdať pozemských slastí a nielen dodržiavať pôst, ale prejavovať pokánie.
Pán velebný vyslovil želanie, nech nám pôstne obdobie prinesie očistenie a duchovnú prípravu na veľkonočné sviatky, oslavu vzkriesenia Pána Ježiša Krista. P. A. Kutej zakončil svoju kázeň slovami:
„Nech nám v tomto čase otvorí naše duševné oči Ježiš Kristus. Aj my kričme vo dne v noci v svojich modlitbách: „Pane, otvor mi oči, nech vidím Teba. A Boh nám to všetko vyplní.“ Nech nás aj tieto slová prevedú z tejto časnosti potom do večnosti. Amen.“
Pozoruhodné na slovenských službách Božích v Békešskej Čabe je, že na nich používajú evanjelický spevník Tranoscius, vydaný pred viac ako sto rokmi v tomto meste ako jeho prvé tzv. dolnozemské vydanie. Tranoscius – kancionál Cithara Sanctorum, ktorý prvýkrát vydal v roku 1636 evanjelický farár Juraj Tranovský (1592 Tešín – 1637 Liptovský Mikuláš), je tu prítomný od osídlenia Békešskej Čaby Slovákmi, teda už viac ako 300 rokov. Je len málo miest, kde ešte spievajú z tohto zdedeného pokladu. Jednou z bielych vrán medzi krajanskými komunitami, kde dodnes znejú v kostoloch liturgické piesne v biblickej češtine, je práve Evanjelický cirkevný zbor v Békešskej Čabe. I keď na slovenských službách Božích sa pravidelne zúčastňuje len malá skupina veriacich, potešiteľné je, že z roka na rok pribúdajú mladí ľudia. Možno v roku 2025 novozaložený mládežnícky klub Čabianskej organizácie Slovákov, pôsobiaci pod názvom Čabianska mládež, rozšíri ich rady. Bodaj by sa tak stalo. K tomu, aby sa táto tradícia zachovala, však nestačia iba veriaci. Sú k tomu potrební aj farári, ktorí usmerňujú svoje ovečky. Na Čabe vždy boli farári, hrdo stojaci na čele miestnych slovenských evanjelikov. Jedným z nich je pán farár Pavel Albert Kutyej, ktorý v túto nedeľu zastupoval svojho syna Pavla Gabriela Kutyeja, ako aj farár z materskej krajiny Zoltán Nagy, ktorý slúži v mestskej časti Vinice, ale môžeme sa s ním stretnúť aj na bohoslužbách v iných Slovákmi obývaných osadách čabianskeho regiónu.
Hajnalka Krajčovičová
Foto: Bence Püski-Liker