Uhorský rímskokatolícky biskup, ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh patrí k zaujímavým osobnostiam stredovekého Uhorska. Bol kráľovským radcom a zakladateľom prvého uhorského seminára a tlačiarne v Trnave. Aj s jeho menom sa spája silný prúd násilnej protireformácie, čo súvisí s usadením sa jezuitov v Trnave.

M. Oláh sa narodil 10. januára 1493 v kniežacej rodine v rumunskom Sibiu. Jeho otec Štefan a matka Barbara, rod. Huszárová mali okrem neho ešte tri deti. Študoval na kapitulskej škole v Oradei. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza. Následne istý čas pobudol ako páža na dvore kráľa Vladimíra II. Jagelovského. Od roku 1516 bol sekretárom pätikostolského biskupa Juraja Szatmáriho.

V roku 1542 sa stal kráľovským radcom, o rok neskôr kráľovským kancelárom, v roku 1560 ho vymenovali za hontianskeho župana a v roku 1562 dokonca za miestodržiteľa Uhorska. Už predtým bol postupne záhrebským a potom jágerským biskupom.

Ako 60-ročný sa stal prímasom Uhorska a zaujal ostrihomské arcibiskupstvo so sídlom v Trnave. Totiž keď r. 1540 Turci definitívne obsadili celú maďarskú nížinu aj s Budínom a Ostrihomom, presťahoval M. Oláh arcibiskupstvo do Trnavy a Bratislavy. Bratislava sa stala „caput regni“, hlavným mestom Uhorského kráľovstva.

Aj v týchto ťažkých časoch M. Oláhovi ležalo na srdci školstvo a vzdelávanie. V roku 1554 spojil kapitulskú školu v Trnave s tamojšou mestskou školou a roku 1558 vydal pre ňu nový organizačný a študijný poriadok. V roku 1555 Uhorský snem z jeho iniciatívy nariadil všetkým anabaptistom (habánom), aby opustili do tridsiatich dní krajinu. V roku 1561 povolal do Trnavy prvých jezuitov, ktorí pôsobili na tamojšej spojenej kapitulskej a mestskej škole. Oláh podporoval rozvoj katolíckeho aj svetského školstva. V roku 1566 založil kňazský seminár v Trnave. V tom istom roku na Tridentskom koncile vymohol povolenie prijímať pod oboma spôsobmi a z iniciatívy Ferdinanda sa prihováral i za zrušenie celibátu, čím však u pápeža nepochodil.

Mikuláš Oláh bol tvorcom niekoľkých významných diel. K najzaujímavejším z nich nesporne patrí dôkladný opis Uhorského štátu Hungaria, dokončený v roku 1536. Dielo sa tešilo obľube vo vedeckých kruhoch vtedajšej Európy. Oláh bol prvým autorom tvrdiacim, že Valasi (obyvateľstvo Valašska) pochádzajú od starovekých Rimanov. O Mikulášovi Oláhovi je známe, že bol mecénom viacerých uhorských vzdelancov, medziiným aj Štefana Radéciho i Zachariáša Mošovského.

Mikuláš Oláh zomrel 15. januára 1568. Pochovaný je v Dóme sv. Mikuláša v Trnave.

Helena Rusnáková

Foto: autorka