Kvetná, alebo Palmová nedeľa či Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa, najdôležitejšieho v celom cirkevnom roku. Je to posledná nedeľa pôstneho obdobia, ktoré sa začalo Popolcovou stredou.
V tento deň, ktorý tohto roku pripadá na 13. apríla, si kresťania pripomínajú rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. Slávenie Kvetnej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi. Pri tejto príležitosti sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý použijú pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí.
V rímskokatolíckej cirkvi sa svätá omša na Kvetnú nedeľu začína slávnostnou procesiou alebo slávnostným vstupom. V úvode sa posvätia ratolesti a nasleduje sprievod na čele s kňazom. Po čítaniach sa na omši namiesto evanjelia spievajú pašie, opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti. Čím bol krajší Kristov príchod do Jeruzalema za volania na slávu Hosanna, tým bol prekvapivejší jeho odchod z mesta za volania nenávistného Ukrižuj ho. Tento dvojaký sprievod sa odzrkadľuje a sprítomňuje aj v liturgii. Kým prvá časť liturgie je oslavou Krista Kráľa, druhá časť – svätá omša – nás volá hľadieť na Krista, ktorý sa ponížil až na smrť na kríži.
Voľakedy sa obrady i svätá omša slúžili vo fialovom rúchu. Obnovená liturgia však neostáva len v tieni kríža, ale aj v predzvesti zmŕtvychvstania, nášho vykúpenia. Preto sa dnes v liturgii už používa rúcho červenej farby, farby Krista, najväčšieho mučeníka.
V gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Kvetnú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie, pomazanie posväteným olejom. Kvetná nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter.
Evanjelicisi Kvetnú nedeľu pripomínajú ako začiatok príbehu o láske, ktorú nám prejavil nebeský Otec. V tento deň sa začala cesta Ježiša k záchrane hriešnych ľudí. Dlhá cesta, ktorej koniec, ale aj nový začiatok, je na Veľký piatok. Kvetná nedeľa otvára najdôležitejší týždeň v roku, známy v evanjelickej cirkvi i ako Tichý týždeň. V jeho priebehu sa kresťania sústreďujú nielen v chrámoch, ale i vo svojich domovoch na tiché nábožné rozjímanie, na kajúcne úkony, keď sa účasťou na Večeri Pánovej vyznávajú zo svojich hriechov a veria v ich odpustenie. Mnohí veriaci pokračujú v bezmäsovom, na Veľký piatok i úplnom pôste, a zároveň sa zameriavajú na skutky milosrdenstva a dávanie almužien.
Scéna Kvetnej nedele sa istým spôsobom opakuje aj v našom živote. Ježiš sa približuje k mestu našich duší: v triezvosti sviatostí alebo v jemných náznakoch. Ako vysvetľuje pápež František: „Táto slávnosť má dvojitú príchuť, sladkú a trpkú, radostnú a smutnú, pretože v nej oslavujeme Pánov vstup do Jeruzalema, keď bol učeníkmi oslavovaný ako kráľ, a zároveň sa slávnostne ohlasuje evanjeliový príbeh jeho umučenia. Naše srdce tak pociťuje tento bolestný kontrast a do istej miery prežíva to, čo Ježiš cítil vo svojom srdci v ten deň, keď sa radoval so svojimi priateľmi a plakal nad Jeruzalemom“.
Práve na Kvetnú nedeľu, keď náš Pán začína rozhodujúci týždeň pre našu spásu, svätý Josemaría odporúča: „Nechajme bokom povrchné úvahy, choďme k tomu, čo je hlavné, čo je skutočne dôležité. Pozrite sa: naším cieľom je dostať sa do neba. Ak nie, nič nemá zmysel. Na cestu do neba je nevyhnutná vernosť Kristovmu učeniu. Aby sme boli verní, je nevyhnutné vytrvať v boji proti prekážkam, ktoré sa stavajú proti nášmu večnému šťastiu...“.
Sprac. vzs