V poslednú aprílovú nedeľu sa v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Budapešti konala slávnostná bohoslužba s Večerou Pánovou. Kázňou poslúžila farárka Anett Lászlóová Agodová, pričom príležitosť hudobne obohatil kantor János Bacsi hrou na organe.

Služby Božie sa konali počas veľkonočnej oktávy – osemdňového obdobia radostných osláv Kristovho zmŕtvychvstania, ktoré je v katolíckej cirkvi zakončené Nedeľou Božieho milosrdenstva. V evanjelickej tradícii sa však oktáva neslávi v rovnakom liturgickom duchu. Dôraz sa kladie najmä na Veľkonočnú nedeľu a pondelok ako na dni víťazstva života.

Text kázne sestry farárky vychádzal z evanjelia podľa Jána 20, 24–29, z príbehu o neveriacom Tomášovi. Tomáš, jeden z Dvanástich, nebol prítomný, keď sa učeníkom zjavil Ježiš. Keď mu ostatní povedali: „Videli sme Pána,“ odpovedal, že neuverí, kým neuvidí stopy po klincoch a nevloží ruku do rany na jeho boku. O osem dní boli učeníci znova spolu a Tomáš bol medzi nimi. Ježiš prišiel cez zatvorené dvere, postavil sa medzi nich a povedal: „Pokoj vám!“ Potom vyzval Tomáša, aby sa dotkol jeho rán a nebol neveriaci, ale veriaci. Tomáš zvolal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu odpovedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“ Tento úryvok poukazuje na napätie medzi pochybnosťou a vierou ‒ aktuálnu tému aj pre dnešného človeka.

V kázni zaznel kritický pohľad na kontrast súčasnosti, keď niektoré skupiny počas veľkonočných sviatkov propagujú hodnoty protichodné kresťanskému posolstvu. V tomto roku totiž neoficiálny svetový deň marihuany pripadol práve na veľkonočnú nedeľu – upriamila pozornosť Anett Lászlóová Agodová. Jedna politická strana v ten deň pravidelne organizuje demonštráciu za legalizáciu tejto drogy – teda počas sviatku života sa propagovalo niečo, čo vedie k hriechu, smrti a duchovnému prázdnu. „Na sociálnych sieťach som čítala komentár, v ktorom niekto ironicky poznamenal, že niektorí ani nepotrebujú drogy, lebo veria vo vzkriesenie mŕtveho, ktorý vraj neexistuje,“ s rozhorčením konštatovala sestra farárka a pokračovala: „Z vonkajšieho pohľadu sa môže zdať, že kresťanská viera je slepé prijatie niečoho nepochopiteľného, ale v skutočnosti ide o živý vzťah s Bohom. Viera nie je len myšlienka, ale osobná skúsenosť, ktorá sa prejavuje v každodennom živote. Aj dnešný biblický príbeh je o viere – o túžbe, pochybnosti, hľadaní a napokon o jej nájdení,“ povedala.

Po bohoslužbe sa veriaci zišli na neformálnom stretnutí pri malom občerstvení a priateľských rozhovoroch. Služby Božie spojené s Večerou Pánovou, ktoré sa po dlhšej prestávke opäť uskutočnili v kaplnke Slovenského evanjelického cirkevného zboru v Lutherovom dvore, organizačne pripravila Slovenská samospráva VIII. obvodu Budapešti na čele s Monikou Szelényiovou.

(kan)

Foto: autorka