Podľa slovenského evanjelického kňaza a kazateľa, zakladateľa odborného školstva a pôdoznalectva v Uhorsku, pokrokového pedagóga, spisovateľa, sarvašského rodáka Samuela Tešedíka prvým osadníkom tohto významného dolnozemského mesta bol roku 1722 Pavel Valentík z Ostrej Lúky.
V prvom roku založenia osady tu okrem richtára mali aj farára Ondreja Hrdinu a roku 1723 už aj učiteľa, ktorým bol Daniel Deitsenschmiedt. V roku 1722 žilo v Sarvaši 200 Slovákov. V poradí druhým evanjelickým farárom sa roku 1734 stal Matej Markovic, ktorý zavedením cirkevného poriadku sa stal formovateľom života celej obce a v cirkvi zaviedol modernejší vzdelávací program. Po jeho stopách pokračoval jeho zať Samuel Tešedík, ktorý spojil školu a výchovu s potrebami života. Postupne ju realizoval v roku 1780 založenom Praktickom hospodárskom inštitúte. Roku 1795 pozvali do Sarvaša za učiteľa a kantora Juraja Krištoffiho, rodáka zo Slavošoviec, ktorý vo svojom prevažne po slovensky písanom cirkevnom protokole zachytáva veľa vzácnych údajov a dokumentov týkajúcich sa cirkevnej histórie osady.
Sarvašská evanjelická cirkev mala od svojho založenia, kým nepostavili takzvaný Starý kostol (1788), tri kostoly. Z protokolu J. Krištoffiho (1767 – 1831) sa dozvedáme, že prvý kostol, pravdepodobne to bola iba modlitebňa, existoval už v roku založenia Sarvaša, druhý kostol roku 1729, tretí roku 1759. „Keď toto 20. apríla 1817 píšem, nachádza sa tu 1500 domov, tritisíc duší evanjelicko-luteránskeho náboženstva, šesťsto rímskych katolíkov, šesťdesiat kalvínov a sedemdesiat grékokatolíkov,“ uviedol učiteľ a kantor Krištoffi. Z jeho zápisov sa ďalej dozvedáme, že keď stavali štvrtý chrám (1786 – 1788), kazateľmi Slova Božieho boli Samuel Tešedík a druhý, rodom zeman, Daniel Bocko, učiteľ a kazateľ na kancli výborný, a dobrý Slovák. Cirkevným kurátorom bol Michal Škorka, ktorého cirkevníci pre učenosť a horlivosť chválili. Majstrom murárom pri stavbe kostola bol N. Kumnach, rodák z Prešporka (Bratislava), evanjelik, ktorý roku 1787 zomrel. Jeho nástupcom bol peštiansky majster Krausz, tiež evanjelik.
Chrám stavali v čase tureckej vojny. „Industriálni“ Slováci ho postavili za dva roky a roku 1788 ho posvätili. Od rieky Kereš nájdeme v latinčine nápis „AUXILIANTE DEO REGNANTE JOSEPHO II. AUGUSTO EDEM HANC SACRAM STRUXIT COETUS EVANGELIKUS SZARVASCHIENSIS ANNO 1788“. Krištoffi uvádza, že na východ od jeho bytu je na kostole ten istý nápis v slovenčine, ktorý znie: „S pomocou Božou, pod láskavým panovaním Jozefa druhého, cisára rakúskeho, tento chrám Boží postavila cirkev evanjelická sarvašská, roku Pána 1788“. Ako píše, chrám je dlhý 22 siah a široký 10 siah z vnútornej strany, múr má hrúbku 1 siahy, dĺžku 24 siah, široký celkom 12 siah, má 5 dverí. Veža je vysoká 15 siah (siaha = cca 1,9 m). Vnútorná časť kostola je veľmi pekne usporiadaná a vyzdobená, stĺpy sú kamenné, na ktorých okrem múru je klenba a vhodne ležia. Lavice sú mocné a pekné, zhotovené majstrom stolárom s priezviskom Bindrim. Chóry sú okolo celého vnútra kostola dupľované. Od strany Kereša sú určené len pre remeselníkov, od východu pre hospodárov (roľníkov). Chór stojí na mocných dubových hranoloch, natretých modrou farbou. Oltár je z mäkkého dreva, maľovaný tmavou červenožltou farbou, akoby bol z mramoru, majstrovský zhotovený a postavený. Stojí na poludňajšej strane. Pre svetlosť a výhľad by mal byť podľa Krištoffiho postavený vyššie. Organ bol najskôr na XI mutácií, ten však roku 1805 cirkev darovala evanjelikom v Nadlaku. Namiesto neho dala postaviť u organára Jozefa Heroteka nový menší, na 36 registrov. Posvätený bol sarvašským farárom a superintendentom Banského dištriktu Martinom Hamaliarom. V bankových peniazoch stál 1800 rýnskych zlatých. Na jar roku 1814 dala cirkev organ zafarbiť a okolo oltára pozlátiť, za čo zaplatila 1200 forintov v šajnách (mena v Rakúsko – Uhorsku). Celkom organ stál 9300 rýnskych zlatých. Hral na ňom práve kantor Juraj Krištoffi, ktorý napísal, že aj podľa organára tento nástroj nemá páru. Pekne sa na ňom dajú vytvoriť mnohonásobné variácie, premeny hlasov, mužský, ženský, dievčenský, v podobe rôznych hudobných nástrojov. Na veži je ochodza, okrem hodín, ktoré ukazujú čas na všetky 4 strany, sú v nej zavesené 4 zvony.
Majestátny Starý kostol sa aj dnes skvie v plnej kráse a obdivujú ho nielen miestni obyvatelia, ale aj návštevníci mesta.
Sprac. podľa článku Jána Jančovica