Celoštátna slovenská samospráva v Maďarsku (CSSM) v poslednú septembrovú sobotu už po 18. krát usporiadala Ekumenické stretnutie slovenských speváckych zborov. Spoluorganizátorom bol slovenský parlamentný hovorca Anton Paulik. Dejiskom podujatia bol tentokrát Slovenský Komlóš, kde v evanjelickom chráme účastníkov v mene hostiteľov ako prvý pozdravil miestny evanjelický farár Attila Szpisák.
„Nepochybne, usilovať sa o dobré meno pred ľuďmi je múdre a správne. No keby ľudia boli s nami spokojní, spýtajme sa: Čo by na môj život, na moje počínanie, povedal Boh? Čo naň hovorí Božie slovo? Ako vyzerá môj život vo svetle Písma svätého? (..) Najmä vzkriesenie z mŕtvych ukrižovaného Ježiša potvrdzuje, že nezáleží na tom, ak s nami ľudia nesúhlasia, ba aj keď sú priam proti nám, ak je náš život v Božích očiach pravdivý. Ak nehľadáme slávu od ľudí, ale od Boha, potom sa Pán Boh k nám prizná. (...) Boh nás má rád,“ vyzdvihol miestny duchovný v rámci svojej kázne a následne požehnal slávnostné zhromaždenie Áronovským požehnaním.
„Veľmi sa teším, že vás môžem privítať vo svojom rodnom meste, v kostole, kde som bola aj ja sama pokrstená.“ začala svoj privítací prejav predsedníčka CSSM Alžbeta Hollerová Račková. „Takéto príležitosti, keď sa stretneme viacerí z rôznych kútov krajiny, sú veľmi vzácne a nie sú časté. (...) Mnohokrát uvažujem o tom, z čoho čerpali silu naši predkovia, keď sa pred 300 rokmi vybrali do neznámych krajov a nevedeli, čo na nich čaká tam, kde museli nové prostredie prispôsobiť svojím potrebám? Určite to bola hlboká viera v Pána Boha, ktorá im pomáhala v tých najťažších chvíľach nájsť novú silu vykonávať svoje každodenné úlohy. Myslím si, že viac ako tristo rokov, ktoré v týchto končinách slovenská komunita doteraz prežila, je dobrým dôvodom na to, aby sme vyjadrili vďaku. A najlepším spôsobom vyjadrenia tejto vďaky je modlitba a spev, veď vieme, že sa dvakrát modlí ten, kto spieva,“ vyzdvihla predsedníčka nášho najvyššieho voleného zboru.
Na koncerte chrámovej hudby ako prvý vystúpil Budapeštiansky slovenský spevácky zbor Ozvena, ktorý funguje už dvadsaťpäť rokov. Zakladajúcim dirigentom bol brat vedúcej formácie Zuzany Hollósyovej, nebohý Ján Šutinský, ktorý v prvých rokoch fungovania zboru neúnavne prichádzal raz týždenne na skúšky z Békešskej Čaby do hlavného mesta. V repertoári spevokolu sú diela rôzneho druhu, úpravy slovenských ľudových piesní, sakrálna hudba, ako aj klasické skladby. Zbor vydal už päť CD nosičov. Zúčastňuje sa koncertov tak doma, ako aj v zahraničí a je nositeľom viacerých prestížnych vyznamenaní. V súčasnosti je dirigentom Ozveny Ádám Balázs Galambos. Za klavírneho sprievodu Jánosa Bacsiho v jej podaní zazneli skladby Dimitrija Bortianskeho, Pála Eszterházyho a Victora Johnsona. Budapeštiansky zbor svoj program skončil prednesom diela Ludwiga van Beethovena: Božia sláva. Nasledoval spevácky zbor Kvety Hút z Pálházy, ktorý bol založený v roku 2002 a v súčasnosti má 18 členov. Okrem domácich vystúpení sa prezentoval v Sedmohradsku, Zakarpatsku, Vojvodine a na Slovensku. Členovia zboru spievajú v slovenskom aj v maďarskom jazyku za sprievodu citary. Na kvalifikácii Zväzu speváckych zborov, orchestrov a ľudových hudieb v Maďarsku KÓTA boli ocenení deväťkrát cenou Zlatý páv a trikrát Veľkou cenou Zlatý páv. Dvakrát boli vyznamenaní špeciálnym vyznamenaním na finále Karpatskej kotliny Ľudového hudobného združenia Lajosa Vassa. Na súťažnej prehliadke Slovenský škovránok Zväzu Slovákov v Maďarsku (ZSM) získali jednu striebornú a šesť zlatých ocenení. Vedúcim súboru je Ladislav Tóth. V Slovenskom Komlóši predniesli kyticu mariánskych piesní.
Mariánsky kult na Zemplíne a v Medzihorí je dodnes veľmi silný tak v kruhu rímskokatolíkov, ako aj gréckokatolíkov. Mariánske piesne predniesol aj Ženský spevokol Rozmarín, ktorý bol založený v roku 1996 v Baňačke (dedina administratívne patrí k Novému Mestu pod Šiatrom) s 20 členkami pod vedením Jána Valykóa. Ich cieľom je oživiť zabudnuté ľudové piesne a zachovať ich pre ďalšie pokolenia. Od svojho založenia vyhoveli nespočetnému množstvu zahraničných pozvaní. Vystupovali na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine a v Holandsku. V roku 2011 im bolo udelené vyznamenanie CSSM „Za našu národnosť“ a vlani sa Rozmarín stal držiteľom Národnej ceny Boršodsko-abovsko-zemplínskej župy. Vedúcou spevokolu je od roku 2005 Mária Holodová.
Ďalším blokom programu bolo spoločné vystúpenie Slovenského ľudového spevokolu z Poľného Berinčoka a Čabianskej ružičky z Békešskej Čaby. Začiatky speváckeho zboru v Poľnom Berinčoku siahajú do roku 1970, kedy bola založená prvá národnostná kultúrna skupina v meste pod vedením učiteľky Čelovskej. Od členov spevokolu zbierali piesne aj národopisci Ondrej Krupa a Eva Krekovičová. Po niekoľkoročnej prestávke, v roku 1992 skupinu dala opäť dokopy osvetárka Ildika Očovská, ktorá je učiteľkou slovenčiny a spevu v Békešskej Čabe. Počas jej pôsobenia vydali zbierku miestnych slovenských ľudových piesní pod názvom „Na berínskom moste”. Spevokol získal strieborné ocenenie na súťaži ZSM Slovenský škovránok a ocenenie získal aj na kvalifikačnej súťaži Zlatý páv. Odborné vedenie spevokolu neskôr prevzala učiteľka spevu a hudby nebohá Irena Szabová. V súčasnosti je vedúcou Anna Bartová. Spevácky zbor Čabianska ružička bol založený v januári 1995 z radov pedagógov. Na repertoári má ľudové piesne, zvyky a cirkevné piesne Slovákov v južnej časti Dolnej zemi. Profesionálnu prácu zboru už 17 rokov riadi Ildika Očovská. Čabiansky kolektív získal zlaté diplomy a cenu Zlatý páv od KÓTA, a štyri Zlaté škovránky od Zväzu Slovákov v Maďarsku. Dnes skupina funguje s 15 členmi. Dva zbory na stretnutí spolu zaspievali evanjelické chrámové piesne z Tranoscia, na citare sprevádzala I. Očovská.
Ženská spevácka skupina v Išasegu bola založená v roku 1972, zatiaľ čo Ženská slovenská spevácka skupina v Kerestúre vznikla v roku 1996. Obe skupiny spievajú katolícke slovenské náboženské piesne, ktoré čiastočne pochádzajú aj z miestnych zbierok. Obec Išaseg ležiaca pri potoku Rákoš, bola kedysi čisto slovenská, kým Kerestúr mal zmiešané, nemecko-slovenské obyvateľstvo. Dôležitým pútnickým miestom ich predkov bol Bešňov (Máriabesnyő), kde sa pri veľkých mariánskych sviatkoch stretávali veriaci z viacerých obcí. Dva zbory spoločne zaspievali mariánske piesne, ktoré boli zozbierané v slovenských dedinách v okolí Rákošu a Galgy, ako aj pútnické piesne, ktoré spievali cestou do Bešňova. Tieto sa zachovali len v malom počte a predstavujú vzácnu súčasť slovenského kultúrneho dedičstva v Maďarsku. Vedúcimi súborov sú Anikó Stefcsiková a Rozália Papová Polereczká, umeleckým vedúcim je Domonkos Volter.
Ako posledný sa obecenstvu predstavil Ženský spevácky zbor Harličky.
Pôvodne vznikol ako spevokol žiakov Maďarsko-slovenskej dvojjazyčnej národnostnej základnej školy a internátu v Novom Meste pod Šiatrom. Jeho rady v poslednom čase rozšírili učiteľky pedagogického zboru školy. Tak sa zo speváckeho telesa postupne stal zmiešaný zbor pedagógov a žiakov. Spoločne vystupujú na vianočných programoch školy a na slovenských národnostných stretnutiach v zemplínskom regióne. Sú pravidelnými účastníkmi Mariánskeho stretnutia cirkevných speváckych zborov v Baňačke. „Majú zlato v hrdle”, takto o nich napísala naša kolegyňa Erika Trenková v našom týždenníku. Kto ovláda zemplínske nárečie vie, že v miestnom dialekte harličky sú hrdličky, z čeľade holubovitých. O holuboch zasa vieme, že hrkútajú. Hrkútanie spevákov často sprevádza na zobcovej flaute bývalá žiačka školy Júlia Dzurišová. Zbor vedie a na klavíri sprevádza hosťujúca učiteľka Dagmar Kötelesová. Z programu novomestského zboru obecenstvo najviac zaujala pieseň Ave mama. Vyvrcholením koncertu chrámovej hudby bol spoločný spev všetkých účinkujúcich, ku ktorým sa pripojilo i obecenstvo, piesne Gaudeamus Hodie (Radujme sa dnes) v kánone, pod taktovkou Á. B. Galambosa.
Na následnom pohostení v priestoroch komlóšskej slovenskej školy za chutný obed, ktorý pripravili členovia miestneho evanjelického cirkevného zboru, sa účastníci poďakovali ako inak, než spevom.
Stretnutie moderovala spolupracovníčka Úradu CSSM Edita Szekeresová. Jeho realizáciu finančne podporili Úrad predsedu vlády Maďarska a Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
(CsL)
Foto: autor
