Advent je obdobie začiatku cirkevného roka, predchádza vianočnému času. V evanjelickej i katolíckej tradícii patrí na úvod vianočného kruhu.
Slovo advent má latinský pôvod zo slova adventus, čo je prekladom gréckych (biblických) výrazov epifania i parrusia, teda príchod. V tom zmysle nám poukazuje na dva rôzne javy: 1. príchod Mesiáša na Vianoce, 2. druhý príchod Mesiáša. Niekde ešte pridávajú tretí, a to je príchod Krista do srdca veriaceho človeka. Takto sa na začiatku cirkevného roka poukazuje na trojitý odkaz adventu: na minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
História adventného obdobia je trochu komplikovaná, najstaršie zmienky by sme našli v druhej polovici IV. storočia v diele pripisovanom Hiláriovi z Poitiers (†367) ako o čase pôstu pred Božím narodením. V rámci príprav na Vianoce v podobe pôstu už nájdeme toto obdobie na konci IV. storočia ako čas od 11. novembra až do 6. januára, Zjavenia. Je to spolu 56 dní, bez víkendov presne 40, 6 týždňov adventu plus 2 týždne Vianoc. Počas toho obdobia sa kresťania vždy v stredu, piatok a sobotu postili, aj preto sa mu niekedy hovorí pôst svätého Martina. Išlo o 40 dní podobných ako 40 dní pôstu pred Veľkou nocou. Niektorí kresťania sa dokonca postili celé toto obdobie. Tu niekde možno hľadať aj nedávny zvyk u nás pristupovať k spovedi (a Večeri Pánovej) zvlášť v advente. Adventné pôsty ustali v XIII. storočí, oficiálne ich zrušil až Kódex kanonického práva z r. 1917.
Pápež Gregor Veľký (†604) zaviedol 4-týždňový adventný čas, 4 plné týždne (tzv. nedele s oktávami) predstavovali 4 000 rokov od pádu človeka v raji po príchod Krista v Betleheme. Synoda v Limburgu (1038) rozhodla, že advent bude začínať až 1. adventnou nedeľou.
Rozpis evanjeliových textov pre jednotlivé nedele pochádza zo VII. storočia, keďže advent má už z názvu dva hlavné dôrazy, aj obsah štyroch nedieľ sa delil na dve polovice: prvé dve nedele sa zameriavali viac na druhý príchod Pána Ježiša a druhé dve nedele na prípravu na narodenie Božieho Syna.
Prvá adventná nedeľa: Aj adventné nedele mali kedysi svoje latinské názvy podobne, ako máme vo veľkonočnom období (pred ním i po ňom). Vychádzali z prvých slov introitov (úvodných piesní bohoslužieb, pozn. red.), názov 1. nedele bol Ad te levavi (Ž 25,1: K Tebe pozdvihujem). V túto nedeľu sa zvyknú zapaľovať adventné vence (so štyrmi, alebo aj piatimi, niekde rôznofarebnými sviecami), pôvodom v nemeckej evanjelickej cirkvi (Wichern). Niekde v tento deň stavajú vianočný stromček, robia špeciálne svetelné výzdoby, napriek tomu však začína tiché obdobie bez hlasných osláv a svadieb. Zaujímavá je aj história tzv. adventného kalendára, ktorý pochádza taktiež z nemeckého luteranizmu (19. stor.).
POKOJ – tak by sme mohli pomenovať prvú adventnú sviecu i celý prvý adventný týždeň. Prečo práve pokoj? Ako zvykneme my ľudia hovoriť: ani sme sa nenazdali a už je tu zase zima, adventný čas a nasledujú Vianoce. Práve preto ľudia potrebujú pokoj, spomaliť predvianočný zhon – veď nie všetky okná musia byť nutne vyleštené a nie všetky šálky musíme nutne raz za rok vybrať z vitríny a umyť ich. No tu nejde len o pokoj od upratovania, leštenia či nakupovania. Ide predovšetkým o pokoj duchovný, o duševnú pohodu samého seba a následne tak aj celej rodiny.
Typická farba adventu je od 13. stor. fialová, no boli pokusy aj o zavedenie čiernej. Fialová „vzniká zmiešaním červenej a modrej, preto je symbolom rovnováhy, umiernenosti, zmierenia medzi nebom a zemou, dušou a telom, láskou a múdrosťou, spojenia Boha s človekom...“
Typické piesne, napísané pre 1. adventnú nedeľu sú Príď, spasenie pohanov (ES 19) a Čím môžem Ťa privítať (ES 6).
Prvá sa síce pripisuje Martinovi Lutherovi, no je iba jeho poetickým prekladom Ambróziovho (†397) hymnu Veni redemptor gentium. Melódia bola známa už v r. 1120 v Einsiedeln (ba možno už okolo r. 900), v r. 1524 bola upravená pravdepodobne tiež M. Lutherom.
Druhá je z pera Paula Gerhardta, evanjelium nedele sa objavuje zvlášť v druhom verši. V slovenskom preklade sa z 10-strofovej piesne stala napokon iba 6-strofová aj so stratou niektorých teologických dôrazov originálu. Melódiu k nej pôvodne zložil Johann Crüger, v našom evanjelickom spevníku je od Melchiora Teschnera.
Sprac. podľa ECAV